Nie je tajomstvom, že vedenie zväzu sa snaží neustále skvalitňovať podmienky pre našich najtalentovanejších mládežníckych reprezentantov. Zaujímavosťou tentoraz ale je, že sme sa výrazne posilnili na trénerskom poste. Skúsenosti brankárom zo západu už nejaký ten piatok odovzdáva Dušan Perniš. Niekdajšieho brankára s dohromady viac ako 400 ligovými štartmi v najvyššej slovenskej, bulharskej, škótskej, gréckej či poľskej lige sme vyspovedali počas regionálneho turnaja v Senci.
Dušan, po profesionálnej kariére ste sa vrátili zo zahraničia domov a začali ste sa venovať mládeži. Neťahalo vás to skôr medzi mužov?
Vždy ma motivovalo odovzdávať deťom skúsenosti po kariére. Netvrdím, že práca s hotovými futbalistami, resp. brankármi nemá svoje čaro, ale mládež je formovateľnejšia a tu môže človek ukázať, čo sa za dlhé roky naučil v praxi, a posunúť to ďalej.
Konkrétne ste sa vrátili do Dubnice. Prečo tam?
V Dubnici som s futbalom začínal a práve tam som si doslova siahol aj na najvyššiu úroveň. Moja manželka je taktiež z Dubnice, tu sme sa aj usadili, čiže je to absolútne logické. Potrebujem sa so všetkým zoznámiť a najmä dokončiť si potrebné licencie, ktorými je nutné podložiť profesionálnu prácu nielen na Slovensku, ale i v zahraničí.
Máte za sebou niekoľko regionálnych turnajov v pozícii trénera brankárov. Ako sa zrodila táto spolupráca?
S pánom Jakušom (predseda Komisie mládeže a školského futbalu ZsFZ) sa poznám od sedemnástich. Jeho syn je momentálne hlavný tréner Áčka v Dubnici, čiže prišlo to úplne spontánne, a priznám sa, že som nad ponukou pracovať v západnom regióne dlho neváhal. Mladí chalani, ktorých som mal na turnajoch na starosti, vyžarujú kopec energie, zároveň berú ešte väčší (smiech), ale je to krásne. Výbery starších žiakov sú vo veku mojich detí, snažím sa k nim pristupovať otcovským spôsobom. Nie prevychovať, ale skôr ukázať cestu, ako sa správať aj mimo ihriska, pretože výkony na ihrisku nestačia.
S čím by ste boli v budúcnosti ako tréner brankárov spokojný?
Keby sme sa podobne ako pri tomto rozhovore stretli o niekoľko rokov na regionálnom turnaji a rozprávali sa o troch chlapcoch, ktorí stabilne pôsobia vo Fortuna lige a prešli aj mojimi rukami, to by ma veľmi tešilo.