Premiéra nováčika je vždy zaujímavá. Hoci niekedy nedopadne slávne. To bol prípad aj popradskej treťoligovej rezervy, ktorá sa v úvodom kole ročníka predstavila na ihrisku Vranova. Nováčik najvyššej regionálnej súťaže schytal šesť gólov, avšak  všetko mohlo byť i celkom inak. Viac však o priebehu vystúpenia sme hovorili s trénerom Podtatrancov Petrom Pitoňákom.

Spomínate si, kedy ste naposledy inkasovali poltucet gólov?

„Nuž, na to si naozaj nespomínam.“

Rozhodne ste si predstavovali prvý duel vo vyššej súťaži inak, hoci do prestávky bol stav bezgólový. Dobre ste to zamurovali?

„Vedeli sme, že sa predstavíme u jedného z najlepších účastníkov súťaže, no chceli sme hrať otvorene, lebo nie sme pod dajakým výsledkovým tlakom,  nemáme ciele smerujúce k postupu. Nás zaujíma pekný futbal a nie betónovanie za každú cenu s úmyslom nedostať gól. Do prestávky to bolo celkom vyrovnané, hoci Vranovčania mali viac šancí. Nás dva razy podržal gólman, domáci nás nejako výrazne nezatlačili až tak, že by sme nevedeli, kam skôr skočiť.“

Viete si predstaviť, ako by sa to vyvíjalo po zmene strán nebyť vylúčenia brankára?

„Verím, že by sme vyhrali 1:0...“

Pristavme sa pri zlomovej situácii pár minút po začiatku druhého polčasu. Čo sa vtedy stalo?

„Podľa mňa to bol jednoduchá štandardka, keď loptu mal náš brankár v rukách, no zrazil sa s naším stopérom, lopta mu vypadla z rúk. Zmocnil sa jej domáci hráč a Knurovský ho zastavil nedovolene. Bol to jasný pokutový kop, hoci sa domnievam, že červená karta bola prísne udelená, lebo  medzi domácim hráčom s loptou a bránou boli ďalší traja-štria naši hráči. Takže by postačovala aj žltá karta.“

Musel Knurovský reagovať týmto spôsobom vzhľadom na to, že boli v blízkosti ďalší vaši hráči?

„Bol to základný reflex a gólman chcel urobiť všetko pre to, aby zabránil skórovaniu.“

Čo ste urobili po vylúčení z pozície trénera?

„Medzi žrde išiel náhradný brankár, stiahli sme útočníka, preskupili sme formácie, z troch obrancov sme prešli na štyroch. Máme však mladý káder, možno len dvaja borci mali nad 22 rokov, nastúpili chlapci, ktorí mali sedemnásť, osemnásť či devätnásť rokov a psychicky sme sa postupne rozpadli. Hlavne druhý gól bol veľkou ranou pre mladíkov, na ktorú nedokázali správne reagovať a do konca zápasu sme sa len hľadali. Za stavu 0:6 sme sa trošku vzchopili, dali sme gól a mali sme ešte ďalšie dve šance. Možno keby to skončilo 6:3 pre domácich, nebolo by to také kruté.“

Išli nejaké zásahy na vrub náhradného gólmana?

„V žiadnom prípade. Mal smolu, lebo sa ani poriadne nedotkol lopty a šesťkrát  ju lovil zo siete. To pramenilo z toho, že Vranov bol v absolútnej pohode, všetko mu vychádzalo, aj to, čo predtým nie. Naši sa ocitli naopak v totálnom kŕči. Vyhovárať sa však na vekové zloženie nechceme, však do zápolení sme vstupovali s tým, že omladina bude zbierať skúsenosti a v budúcnosti niektorí vyskočia natoľko, aby hrali za áčko.“

Poruke ste mali aj áčkarov, ste spokojný so spoluprácou s kolegami z prvého tímu?

„Všetci, čo boli deň predtým v Podbrezovej na lavičke s výnimkou dvoch, boli k dispozícii. Spolupráca s áčkom je na výbornej úrovni a tí, čo nenastúpia v druhej lige, budú k dispozícii nám, hoci ide tiež o chlapcov, čo  nemajú nabrúsené druholigové ostrohy a neohriali sa ešte ani v tretej lige, lebo futbal sa pre nich len začína.“

Teraz pôjde o to, aby po debakli nepadla na tím deka?

„To je už úlohou nás trénerov, aby sme sa zo zápasu poučili a išli ďalej. Máme ťažké zápasy pred sebou, vyžrebovanie v úvode je náročné, ale ako som spomínal, nie sme pod takom a preto si nemyslím, že by sme sa mali dostať do úzkych. Naopak, malo by nás to nabudiť, aby si hráči uvedomili, že čo stačilo v štvrtej lige, teraz to nestačí. V minulom ročníku aj keď sme inkasovali, dokázali sme to s prehľadom otočiť, teraz však každú chybu rivali vedia potrestať, ako sme sa o tom presvedčili aj v prvom jesennom kole.“