Ľudia si vytyčujú plány na kratšie či dlhšie obdobie, tešia sa na ďalšie výzvy, ale potom príde nečakaná prekážka a svoje sny musia utlmiť. Aj vo futbale je to tak a kto chcel naštartovať od jari novú kariéru, usalašiť sa na novom fleku, ten sa dostal dočasne do patovej situácie. To je i prípad Petra Liptáka, ktorý ešte v jeseni figuroval v kádri druholigovej Podbrezovej, no počas zimnej prestávky sa rozhodol opustiť trávnik ako aktívny hráč a začal sa orientovať na inú kapitolu – trénerskú. Ako k tomu došlo, o tom sme sa s bývalým hráčom Tatrana Prešov, Bardejova, odkiaľ vlani v lete zamieril práve na Horehronie, ale i ďalších tímov, zhovárali.
V jesennej časti ročníka ste sa postupne vytratili zo zápasových súpisiek, čo sa stalo?
„Po tom, čo sa nám v úvode nedarilo, nastala trénerská zmena. Nový kormidelník s mojimi službami akosi prestal rátať a tak sme v klube hľadali možnosti, či sa rozlúčime alebo zostanem.“
Dospeli ste obojstranne k názoru, že trénerská pozícia by mohla byť východiskom?
„Už som si predtým skúšal trénerstvo – hoci na vyslovene amatérskej báze – u nás v Hrabkove. Zistil som, že ma to baví a že to je práve to, čo by som chcel v živote robiť. Preto sme sa v Podbrezovej dohodli na tom, že zostanem a tak som prešiel niektorými žiackymi kategóriami. Neskôr- v zimnom období - prišla možnosť stať sa asistentom pri U19, kde je známa trénerská dvojica Milan Nemec a Rasťo Urgela, ktorá predtým účinkovala v Pohroní.“
Takže ako futbalista ste skončili odrazu?
„Mal som možnosť ešte zatrénovať si a chodil som si zahrať za Lučenec. Medzi týmito klubmi bola spolupráca a tí, čo nenastupovali za áčko v Podbrezovej, chodili hrať za Lučenec.“
Takže trénerská zmena v podbrezovskom mužstve vás nasmerovala úplne do inej sféry, bolo vám to aj ľúto?
„Ani nie. Všetko sa dialo akoby samovoľne. S odstupom času to hodnotím ako dobrý krok.“
Takže ako aktívny futbalista ste nadobro skončili?
„Je to také všelijaké... Myslím si však, že je to uzavretá záležitosť a pravdu povediac už sa skôr orientujem iným smerom. Zisťoval som, že telo už neposlúcha tak, ako vtedy, keď som mal vydarené obdobie vo svojej kariére a nakopilo sa niekoľko faktorov, ktoré zavážili, že trénerstvo začalo nadobro vyhrávať nad hraním futbalu. Uvedomujem si, že všetko je v pohybe a čo sa dnes zdá zlé, môže byť o mesiac dobré. Treba len vedieť správne reagovať “
Návrat do Prešova neprichádzal do úvahy?
„Práveže to bolo pred časom otvorené, ale potom to z objektívnych dôvodov padlo.“
Aj vaša srdcovka – Hrabkov – je na vedľajšej koľaji?
„Práveže nie. Teraz, keď je veľa času, sa akurát Hrabkov dostal do popredia. Tu som stále a hrám sa na manažéra.“
Predpokladáme, že sa mienite naďalej vzdelávať a získať príslušné papiere?
„Pravdaže, béčko už mám a to ma oprávňuje figurovať ako asistent pri devätnástke. Predo mnou je ešte áčko a najvyššia licencia, rád by som splnil aj tento zámer a získal i tieto dokumenty.„