Hovorí sa, že koniec dobrý -  všetko dobré.  Staronový nováčik druholigovej súťaže z Lipian v záverečnom jesennom kole vyhral prekvapivo na ihrisku lídra z Pohronia a aj týmto cenným skalpom si vylepšil vyhliadky na záchranu v týchto zápoleniach.  Pravda, jar bude naozaj hektická a tím ŠK Odeva si to uvedomuje. O priebehu jesene sme hovorili s kapitánom tímu a brankárom Petrom Bartošom, ktorý absolvoval všetky zápasy o body.

Začnime vašimi výkonmi, boli ste spokojný?

„Nuž bilancia v počte inkasovaných gólov - keď sme druhí najhorší – nie je lichotivá. Výsledky boli dosť hojdačkové. Platila zásada, že ak sme nedostali gól, tak sme bodovali. Výnimkou bol iba zápas v Šamoríne. Paradoxom je, že šesťkrát sme nedostali ani gól. Neraz však po tom, čo sme inkasovali ako prví, sme otvorili hru a súperi udierali, trestali nás. Takže to nebolo spôsobené ani nejakou zlou defenzívou, ale štýlom hry, keď sme si mysleli, že nepriaznivý stav zmeníme, no doplatili sme na to. Snažili sme sa hrať predovšetkým futbal, hoci skóre bolo nelichotivé. Napríklad s Dubnicou sme mali na začiatku vylúčeného hráča, druhý polčas sme doťahovali, no nakoniec bola z toho päťka. S brejkami má každá obrana na čele s brankárom problémy.“

Mrzel vás osobne nejaký inkasovaný zásah?

„Možno jeden z tých, čo som dostal v Skalici. Bolo to po štandardke, keď som situáciu trochu podcenil a to ma dlho škrelo. Každý brankár vie, či urobil chybu, alebo či urobil maximum pre to, aby zabránil gólom. Ja nie som výnimkou.“

Traduje sa, že do Lipian sa nechodí po body, ale v prvej časti ročníka to iste neplatilo. Prečo?

„Niektoré duely boli náročné, hoci vždy sme si vypracovali doma šance, ale mali sme problém premieňať ich. Zápolenia sú vyrovnané, každý s každým dokáže obstáť,  ani favorit nemá nič isté. Niekedy vlastné prostredie nemusí byť výhodou, no vždy sme chceli uspokojiť našich divákov, aby sa im náš herný prejav páčil. I keď sme zavše na to doplatili. Avšak ľudia videli, že sme mali stále snahu bodovať.“ 

V Poprade ste schytali poriadny výprask, bola to zaplatená nováčikovská daň aj s úrokmi?

„Domáci do čoho kopli, to premenili, im sa darilo, boli v laufe a my sme sa len prizerali. Nemyslím si, že to bol údel nováčika, však sme v tejto súťaži predtým účinkovali, hoci v inom formáte. Avšak nepreceňoval by som tento výsledok, veď silu na túto súťaž máme a aj iní – i favoriti – vybuchli.“

Prešov ste dva razy zdolali, akoby v týchto dueloch bolo nadmieru motivácie na vašej strane?

„Mrzeli ma trošku názory, že sme nedali góly a vyhrali sme, lebo s tým by som nesúhlasil. V každom prípade to bolo derby, veľa našich hráčov sú odchovanci Tatrana a tak aj preto snaha bola naozaj mimoriadna. Niekedy to zväzuje nohy, ale v týchto súbojoch to platilo, aj keď vzájomný rešpekt bol, lebo ani súper nás nemohol podceniť vzhľadom na postavenie v pelotóne. Prešov nám očividne sedel, škoda, že sme nehrali s ním viackrát...“

Najlepší výkon ste odviedli v Žiari nad Hronom?

„Bol to najkrajší zážitok a zrejme aj naše herné maximum. V každom stretnutí sme ukázali srdce a chceli sme obstáť. Nemôžeme sa porovnávať sa daktorými tímami, lebo sme amatéri, ale stále sme išli na doraz, oplývali bojovnosťou a nasadením. Domnievam sa, že môžeme byť celkom spokojní, lebo v súťaži sa dá udržať. Veď stačilo mať o pár bodov viac a sme v strede tabuľky. Lenže všetko rozhodne jar a na to treba myslieť už teraz.“