Čakanie nebýva zväčša príjemné. V takej pozícii sa nachádzali v uplynulom období aj futbalisti dvoch najvyšších súťaží ohľadom verdiktu, či sa bude hrať ďalej alebo nie. O pocitoch sme sa ešte pred zasadnutím zodpovedných ustanovizní zhovárali s Lukášom Horváthom, hráčom druholigového Popradu.
Hoci pôvodne ste mali odštartovať skupinové tréningy už minulý týždeň, všetko zostalo to po starom...
„Vlastne je to akási predĺžená zimná príprava a myslím si, že už každý má toho dosť. Trénujeme naďalej individuálne. Ja mám svoj okruh, kam chodím behať a sem-tam si idem zakopať do lopty a zahrať si futbal v menších skupinkách s kamarátmi v Prešove, kde bývam. Ide o futbalistov, ktorí hrajú za iné kluby, trebárs Košice.“
Mimochodom, aj vám niekedy zišlo na um, že by ste prípadne ešte niekedy hájili farby Tatrana Prešov?
„Ako mladší dorastenec som odišiel do Košíc, pendloval som vo viacerých tímoch kade-tade a či sa do Tatrana niekedy ešte vrátim, to nevedno. Nikdy nevieme, čo bude zajtra, o rok-dva.“
Zrejme ďalší postup v popradskom klube sa bude odvíja od toho, aké rozhodnutie padne v súvislosti s osudom zápolení, že?
„Presne tak. Stále sa posúvalo konečné rozhodnutie a už sme netrpezliví, ako to dopadne.“
Ak by sa hralo znovu o body, bude to poriadna šichta...
„Nuž, najprv príde na rad spoločná príprava a ktovie, či sa nájde priestor na nejaký prípravný duel. Času nie je veľa. Našou výhodou je, že máme široký káder a tak by sa dalo predísť i zraneniam, únave.“
Spomedzi zástupcov klubov zo súťaže sú hraničné názory – jedni sú rozhodne za pokračovanie, iní zásadne proti. K akému stanovisku sa prikláňate vy?
„Určite by sme to radi dohrali, hoci beriem do úvahy to, v akom postavení sú jednotlivé celky a tým, že sa nebude vypadávať, to trošku zaváňa neregulárnosťou. Počkáme si aj na to, či sa bude postupovať z II. ligy a vypadávať z I. ligy. Pokiaľ by to tak nebolo, tak by to bolo zbytočné absolvovať. Navyše keď by sa hralo bez divákov. Avšak na druhej strane bola by to istá forma prípravy na nový ročník s prihliadnutím na možnosť nasadiť aj mladíkov.“
Keby sa hralo – čoho sa obávate?
„Ničoho konkrétneho, však opatrenia sú jasné a treba ich disciplinovane dodržať. Takže nemám obavy ani o zdravie.“
Keby sa nehralo, vidíte v tom nejaké výrazné negatívum?
„Zobral by som to ako fakt a nevedno, či by som sa tým nejako zaťažoval a smútil. Taký je život a túto situáciu si určite budeme navždy pamätať.“
V júni vám končí zmluva s v FK, ako by ste vnímali vaše účinkovanie po tomto termíne, keby bolo treba dohrať ešte nejaké kolá?
„Všetko je vecou rokovania, v podobnej situácii je viac hráčov od nás. Ja by som bol naklonený v prípade záujmu zo strany klubu k predĺženiu zmluvy, aby sa súťaž dohrala bez problémov.“