Mizerný ročník. Tak si hovoria viacerí futbalisti, ktorí v jeseni zo zdravotných dôvodov veľa toho nenahrali a keď sa už dali do poriadku a tešili sa na to, že si zahrajú  na jar, tak im cestu skrížil – podobne ako ostatným – vírus. To je tiež prípad talentovaného Patrika Košudu, ktorý  odišiel vlani z prvoligového Pohronia na hosťovanie do Humenného. Odtiaľ sa v zime presunul do Stropkova, kde mal absolvovať druhú časť sezóny, no namiesto toho trénuje individuálne doma a čaká, čo bude ďalej.

Aj ste sa stihli zapojiť do tréningového procesu v novom pôsobisku v zimnej  príprave?

„V stropkovskom tíme som bol poldruha mesiaca, potom sa to useklo zo známych dôvodov.“

Situácia sa zmenila, ako to vidíte ďalej – vrátite sa na stredné Slovensko alebo sa hosťovačka predĺži na ďalší ročník?

„Ozvali sa mi zástupcovia Pohronia. Najprv prišla informácia, že od leta so mnou počítajú, potom mi telefonoval ďalší funkcionár klubu, no ešte na sto percent neviem, ako to bude so mnou v ďalších mesiacoch. Možno ešte zostanem nejaký čas na východe. Inak v MŠK Tesla som sa cítil fajn, podmienky na futbal sú tam dobré.“

V Humennom ste v prvej časti zápolení III. ligy  prežili všelijaké  momenty, trénoval vás najprv otec, potom prišlo dlhodobé zranenie...

„Pravdaže, pod otcovým vedením bolo dobre, všetko nasvedčovalo, že by to tak mohlo pokračovať, lenže v klube sa rozhodli pre zmenu a myslím si, že urobili chybu.“

Spolupráca otec-syn nemala dlhé trvanie hlavne preto, že ste odohrali len sedem zápasov. Nútene ste pauzovali a potom ste nastúpili až v záverečnom jesennom kole. Čo sa vám prihodilo?

„ Mal som problémy s trombózou v lýtku. Najprv ma na predzápasovom tréningu trošku pobolievalo, ale nepripisoval som tomu nejaký veľký význam, však podchvíľou sa u každého z nás objaví nejaká bolačka. Po tréningu sa to však zhoršilo, už som na tú nohu nemohol ani postaviť. Pravdaže, na zápas som ani nešiel a v pondelok som zašiel za doktorom. Povedal mi, že mám roztrhnutý sval, ale išiel som aj na cievne vyšetrenie, kde mi oznámili, že mám trombózu.  Bral som injekcie a nemohol som nič fyzické robiť. Až v  decembri som mohol začať s tréningom. Bolo to pre mňa poučenie, že už také príznaky nesmiem podceniť.“

Prečo ste Humenčanov opustili?

„Najprv som si myslel, že tam skončím, ale mal som debatu s trénerom aj manažérom, ktorí mi naznačili, aby som napriek otcovmu odchodu zostal. Medzitým boli ponuky aj z druhej ligy, ktoré som odmietol. Následne sa v humenskom futbale zmenila situácia ohľadom finančných záležitostí, a nielen mojich,  nedohodol som sa na podmienkach, nuž som naznačil, že chcem odísť. Ozvali sa mi zo Stropkova aj z Bardejova, kam som však nechcel zamieriť. Napokon sa podarilo vybaviť hosťovanie v stropkovskom tíme.“

Pre vás je iste dvojnásobne nepríjemné, že ste zažili takýto spackaný ročník, lebo ste  si zaumienili herne sa zdokonaľovať, aby bol návrat k prvoligistovi podkutý nárastom výkonnosti...

„Aspoň som v zime kvalitne potrénoval a snažím sa aj teraz nezaháľať. Každý deň si dávam do tela, dakedy aj dvojfázovo. Chodím niekedy aj s kamarátmi na ihrisko, pripravujem sa tiež kondične aj silovo a nesnažím sa brať túto nútenú prestávku tragicky.“