Bardejovskí futbalisti prežili v jeseni turbulentné obdobie. A týkalo sa to nielen hráčov či trénerov, ale aj celkove diania v klube. Problémy ekonomického charakteru, ktoré sa objavili už dávnejšie, znovu vyskočili, hoci v úvode sezóny sa zdalo, že sú zažehnané. Bola to však len chiméra a tak sa lavína ekonomických starostí len znovu ešte viac nabalila. Toto všetko ovplyvňovalo aj počínanie si kolektívu Partizána, a tak to predostrel aj jeden z najskúsenejších jednotlivcov Miroslav Keresteš. 

Najprv otázka týkajúca sa vášho zástoja. Do zápasu s béčkom Ružomberka ste boli pravidelne v základnej zostave, potom ste sa vytratili z diania. Čo sa stalo?

„Mal som zdravotné problémy s bočným svalom na nohe, ktorý bol natrhnutý. Preto som viac zápasov musel vynechať a na ihrisku som sa objavil až v závere sezóny.“ 

Ako hodnotíte výkony a umiestnenie tímu po prvej časti ročníka?

„Je to lepšie než v minulom ročníku, ale celková situácia v klube nie je dobrá, preto to vnímam dosť negatívne. Mám na mysli materiálne záležitosti.“

Niet pochýb, že sa niektoré skutočnosti nedali vypudiť z hlavy aktérov a to vás prenasledovalo aj počas účinkovania na trávniku...

„Pravdaže. Pokiaľ nie sú všetky finančné záležitosti vyplatené, tak na to človek podvedome myslí...“

Navyše popri iných starostiach a problémoch  sa pridružila aj trénerská rošáda. Ako ste to vnímali?

„Niektoré veci nemali hlavu ani pätu, nie všetko bolo najlepšie premyslené. Napríklad pán Benko bol niekoľko kôl na lavičke sám a to by v takejto súťaži nemalo byť. Takže aj vzhľadom na to, čo všetko sa udialo, sme na tom celkom dobre.“

V úvode vás zrážali na zem tesné porážky: Bola to záležitosť smoly či chýb alebo slabšej efektivity?

„Nemali sme skôr šťastie, lebo šance sme si vypracovali, ale nepadalo nám to tam.“

Kedy sa výkonnosť utriasla?

„Nazdávam sa, že to bolo v záverečných kolách, lebo predtým situácia nebola vôbec dobrá.“

Zdalo sa, že výhra nad Popradom by mohla byť zlomom, ale ďalšie výsledky vás znovu dostali do reality.

„Nuž, v ďalšom kole sme išli do Skalice, pričom sme cestovali skoro ráno v deň zápasu. Nasledoval výbuch doma s Liptákmi a vzápätí sme cestovali do Komárna zase ráno v deň duelu. To by nemalo byť v druhej lige, aby sme sa presúvali v rovnaký deň, v ktorom je stretnutie.“

Ešte dobre, že budíček prišiel v záverečných kolách, čo spôsobilo prebudenie?

„Tréneri nás žiadali, aby sme na nič negatívne nemysleli, sústredili sa iba na futbal a nám sa  podarilo zomknúť a tak bodovať. Ktovie však, ako by to vyzeralo, keby sa hrali ešte dve-tri kolá... Inak, najhorší výkon sme odviedli proti Liptákom, to bola katastrofa.“

Premieňanie šancí a ofenzíva bola kameňom úrazu, však preto patríte medzi najhorších v počte nastrieľaných gólov.

„Na tom nám prichodí popracovať, lebo možností bolo dostatok, ale slabo sa to darilo zužitkovať ofenzívnym jednotlivcom. Ešte dobre, že sme aj málo gólov inkasovali. Mimochodom, keby sme si odmysleli tri zápasy s tromi inkasovanými gólmi s Liptákmi, Skalicou, Púchovom, tak bilancia v defenzíve by bola ešte výraznejšia.“