Deväť prehier v rade. Tento fakt len dokresľuje skľučujúcu skutočnosť v prípade druholigových Lipian. Posledný tím pelotónu pred časom stratil akékoľvek nádeje na záchranu a postupne aj šancu na to, že  skončí lepšie ako na poslednej priečke. O tom, ako prežíva mužstvo smutný osud vypadnutia - hoci ešte pred koncom ročníka - sme sa zhovárali s brankárom ŠK Odeva Petrom Bartošom.

Naposledy ste v bráne chýbali, príležitosť dostal Martin Kapraľ. Prečo?

„Maťo mi kryl chrbát celú sezónu, preto došlo k dohode, že v záverečných dvoch kolách budem sedieť na lavičke a šancu zachytať si dostane on.“

Pod Urpínom ste prehrali rozdielom triedy, ale predpokladáme, že na vine nebola zmena na brankárskom poste?

„To určite nie, za góly Maťo nemohol, navyše v niektorých situáciách podržal kolektív. Zase sa opakoval rovnaký scenár. Dostali sme čoskoro gól, potom sme nezužitkovali nejaké možnosti na vyrovnanie a po zmene strán prišli ďalšie údery domácich.“

Po ktorom zápase ste rezignovali?

„Nezabalili sme to ani raz, ale príznaky „depky“ sú už dlhšie príznačné. Nedarilo sa nám hlavne v koncovke, hoci snaha bola a herne sme neraz neboli slabší.“

Zlom nastal po vystúpení v Liptove?

„Určite, tam sme siahali na remízu, boli sme k nej blízko a potom sa to s nami viezlo.“

Iba vtedy a predtým s Popradom ste dokázali streliť po dva góly...

„Góly sú dôležité, súperi ich dávali veľmi jednoducho, kým my sme sa nadreli, kým sme aspoň raz skóroval. Trebárs  Komárnom výsledok bol jednoznačný, ale my sme zase triafali konštrukciu brány. Takže sklamanie u každého z nás sa iba prehlbovalo. Toto všetko mrzí, ale musíme ísť ďalej.“

Sú Lipany naozaj najslabším tímom?

„Podľa postavenia v tabuľke áno, ale na druhej strane my sme niekedy nezvládli stretnutia v hlavách. Vieme ohodnotiť súperov a dakedy je nám ľúto, že  s niektorými, čo sú pred nami, sme hrali vyrovnanú partiu. Takže si povieme, že mali sme na viac, ale skúsenosti chýbali práve v zlomových momentoch a možno aj širší káder nebol poruke. Hlavne v závere už bolo citeľné, že po absenciách lavička nie je dostatočne silná na to, aby sa to na ihrisku neprejavilo.“

Vyzeralo to tak, že prídel šťastia ste si nadobro vyčerpali v poslednom jesennom kole, keď ste senzačne vyhrali na pôde Pohronia. Súhlasíte?

„Medzi jeseňou a jarou je ohromný rozdiel. Prvú časť ročníka absolvovala partia, ktorá vybojovala postup. Cez zimu sme sa posilnili, chceli sme ukázať viac, ale paradoxne to nepomohlo. Ťažko povedať, čomu to pripísať. Možno v jeseni bolo viac eufórie, radosti z postupu, diváci nás hnali a nikto si nepripúšťal záchranárske práce. Na jar si už každý chráni svoje pozície a body sa získavajú oveľa ťažšie. Nikto nechcel predať kožu lacno. Navyše dlho boli namočení iba východniari. O to to bolo komplikovanejšie. Celkove druhá liga je veľmi kvalitná, znamená veľký skok oproti tretej lige. Bolo však dobré, že sme sa v nej ocitli. Urobili sme niektoré dobré výsledky, ale mohli sme sa viac pobiť o záchranu. Mrzelo, že v ostatných kolách sme už na našom osude nič nemohli zmeniť. Keby bola nádej dlhšie otvorená, hoci aj so zlým koncom, bolo by to pre nás, divákov aj súťaž zaujímavejšie.“