Dlho predlho sa nedokážu treťoligoví futbalisti Veľkých Revíšť prebojovať k cennému zisku. Na začiatku ročníka uhrali trojbodové úlovky proti Plavnici a potom v Giraltovciach, no odvtedy sa odmlčali. Situácia je pre nich už vážna a na hlavné príčiny pôstu poukázal tréner Ján Gajdoščík.

Netreba zdôrazňovať, že z kola na kolo sa nálada zhoršuje...

„Pravdaže. Nemáme pohodu. Nedokážeme sa presadiť vpredu, potom urobíme nejakú chybu, inkasujeme a znervóznieme. Nepokoj nás oberá o hernú  istotu.“

Naposledy v súperení so Stropkovom to do prestávky nevyzeralo zle. Stav bol bezgólový, navyše hostia prišli o vylúčeného hráča, ale predsa ste nič nevydolovali. Prečo?

„Prvý polčas bol z našej strany celkom solídny, bolo vidieť nasadenie, bojovnosť, hrali sme pomerne organizovane. Chlapci si zaslúžili pochvalu za to, že dreli.  Lenže hneď po zmene strán po pár sekundách prišiel prvý úder hostí, keď sme doplatili na nekoncentrovanosť. Do našich radov prišla obvyklá nervozita a boli sme tam, kde predtým.“

Spomedzi všetkých účastníkov ste nastrieľali najmenej gólov a tam treba zrejme hľadať hlavný podiel na vašom aktuálnom postavení. Súhlasíte?

„Samozrejme. Ťažko sa dostávame do streleckých príležitostí, trpíme na to, že nemáme klasického útočníka a krídelníci nehrajú tak, ako by sme chceli. Obrana je preťažená, stále sa vyskytne nejaká chyba a preto logicky prídu zásahy súperov.“

Ako jediní v súťaži ste bez remízy, čo je iste zaujímavé, ale i výstižné.

„Nedokážeme sa v koncovke uplatniť, naopak, inkasujeme a konkurenti stále využijú naše zaváhania. Veď o našej nemohúcnosti svedčí aj to, že ani početnú prevahu sme nedokázali zúročiť. Či už proti Stropkovu alebo predtým proti Šarišským Michaľanom. Ete nás čakajú do konca jesene dva zápasy doma a jeden vonku, nuž, spoliehame sa na to, že sa konečne presadíme.“

Zrejme úloha číslo jeden cez zimnú prestávku bude doplniť káder.

„Jednoznačne. Hlavne na ofenzívnych postoch. S týmto mužstvom by sme v rovnakom zložení do konca ročníka veľa vody nenamútili. Potrebujeme krídelko, hrotového útočníka a tvorcu hry, ktorý by vedel podržať loptu a dokázal by umne rozohrať. Máme mladý káder, nasadzujeme aj niekoľkých sedemnásťročných chlapcov. Starší sú iba Adrián Devečka, Tomáš Krochta či Jaro Dargaj a tí to sami nezvládnu. Nehovoriac o tom, že nie vždy sú všetci fit a stále  poruke. Okrem toho legionári, ktorí nás doplnili,  nespĺňajú naše predstavy.“