Marko Lukáč začínal s futbalom v prípravke bardejovského Partizána (vtedy BŠK). Prešiel žiackymi kategóriami a do lopty si kopol aj v prvoligovom  mladšom doraste. V roku 2009 prejavil o jeho služby záujem najslávnejší poľský klub Legia Varšava.

„Do Légie som prestúpil ako 16-ročný. Strávil som tam pekné tri roky. Dalo mi to veľa, nielen po futbalovej, ale aj mentálnej stránke. Spoznal som celý rad fantastických ľudí, s ktorými som v kontakte dodnes. Či už je to Jano Mucha, Dušan Kuciak alebo Ondrej Duda. Do A-tímu Legie som sa nepresadil, a tak som sa vrátil na Slovensko.“

Na Slovensku pôsobil predovšetkým vo viacerých druholigových tímoch. „Hrával som v Podbrezovej, Liptovskom Mikuláši, Ružinej, Poprade, Zvolene a Pohroní. V zime ma oslovil tréner Kukulský a ponúkol mi, že sa môžem vrátiť do rodného Bardejova, a tak som sa po 10 rokoch vrátil domov.  V mojom materskom klube som spokojný.“

Lukáč mal povesť vychýreného kanoniera. Bardejov však strieľa málo gólov a Marko má na konte len dva. Niekoľko zápasov odohral aj v B-mužstve Partizána v Bardejovskej Novej Vsi (3. liga). V jej drese bol úspešný 4-krát. Príčiny nízkej streleckej potencie svojho mužstva vidí Marko Lukáč takto: „Podľa mňa v mužstve kvalita nechýba. Je to vidieť v tréningovom procese. Konkurencia je silná. Nevieme to však pretaviť na ihrisku v ligových zápasoch. Ďalším z dôvodov je to, že v každom zápase nastupujeme v inej zostave. Tréneri stále hľadajú optimálne riešenie. Každý hráč potrebuje čas, aby spoznal spoluhráčov. V zime sa káder veľmi obmenil. Každý deň na tom pracujeme.“

V Bardejove došlo k zmenám na trénerskom poste. „Každý tréner má svoj štýl trénovania, a tak je to aj u dvojice našich zahraničných trénerov. Tréningový proces vyzerá zatiaľ veľmi dobre. Ani po ľudskej stránke nevidím zatiaľ žiadny problém. Čas a výsledky ukážu.“

Profesionálny futbal sa nedá hrať naveky, a tak sa hráči musia zamýšľať aj nad svojou budúcnosťou. Marko Lukáč má ešte na povesenie kopačiek na klinec času dosť. Na škodu však určite nie je myslieť aj do budúcnosti. Marko Lukáč: „V Bardejove som dostal možnosť trénovať prvoligových žiakov U 15. V mužstve pôsobím ako asistent. Hlavným trénerom je Dano Vanta, rovnako ako ja odchovanec klubu. Myslím, že sa nám darí a chlapci napredujú. Vidieť to aj na výsledkoch. V Poprade a Mikuláši som trénoval prípravky. Toto je však niečo iné. Mám trénerskú licenciu C a v súčasnosti som začal robiť aj licenciu B. Po skončení hráčskej kariéry chcem ostať pri futbale. Trénerská práca ma baví a som vďačný klubu za poskytnutú príležitosť.“

Počas kariéry ho nemíňali ani zranenia. „  roku 2018 som bol vážne zranený. Mal som zlomeninu chodidla a takmer rok som nehral. Myslel som, že sa na ihrisko už nevrátim. Našťastie ma to nezlomilo a som späť.“

Jarnú časť sezóny hodnotí bardejovský kanonier pozitívne: „Som rád, že sa mi zranenia teraz vyhýbajú. Prial by som si viac minút na ihrisku, lebo v posledných zápasoch som nastupoval menej. Gólov dávame málo, ale na druhej strane patríme k mužstvám, ktoré najmenej inkasujú.“ Bardejovčania dali v doteraz odohraných 11 zápasoch len 8 gólov. Traja hráči, vrátane Lukáča boli úspešní 2-krát, o dva zvyšné sa podelili dvaja ich spoluhráči. Ján Čikoš – Pavličko, brankár Partizána a výrazná opora mužstva, vyťahoval loptu zo siete len 11-krát. Menej gólov dostala len Podbrezová (10) a rovnaký počet ako Partizán inkasovali Košice.

V súčasnosti je celá spoločnosť v kríze a to sa samozrejme prenáša do všetkých oblastí života, šport nevynímajúc: „Ak sa súťaž nedohrá, bude to sklamanie, ale musíme rešpektovať aktuálnu situáciu. Zdravie je to najdôležitejšie. V prípade prerušenia tréningov budeme trénovať individuálne. Sme predsa profesionáli,“ dodal 27-ročný útočník.