V amatérskom futbale neraz lopta musí ustúpiť pred povinnosťami aktérov iného rangu. Neraz pracovné alebo súkromné dôvody spôsobia, že jednotlivec  sa načas alebo navždy vytratí z diania.  Tak je to i v prípade Rudolfa Šestáka, ktorý rad rokov pôsobil s menšími prestávkami ako tréner Demjaty. Lenže už koncom minulého roka avizoval výborníkom, že potrebuje voľno. Takže nútená prestávka mu prišla v tomto smere aj vhod.

Ako nováčik ste si počínali v štvrtoligových zápoleniach vlani v jeseni celkom solídne. Prečo ste sa napriek tomu rozhodli, že si dáte pauzu?

„Už v koncom jesennej fázy som naznačil, že je nutné hľadať nového trénera. Deti rastú a bol som kvôli futbalu často preč od rodinky. Ešte cez týždeň na tréningu sa to dalo akceptovať a vedel som to dajako zladiť, ale cez víkendy nedeľu čo nedeľu som bol vlastne celý deň preč. Tak som funkcionárom povedal, že aspoň na dva roky by som chcel mať pokoj od futbalu. Netvrdím, že to bude tak navždy a pokiaľ by bol záujem, po čase by som sa vrátil.“

Aj vás prehovárali, aby ste sa vrátili?

„Ešte v januári boli také signály, a aj teraz, ale dal som slovo manželke, že rodina bude na prvom mieste.“

Dianie v klube však pozorne sledujete...

„Samozrejme.  Pomôžem vždy, keď budem môcť. Mám kontakty s inými klubmi a pomáham napríklad pri vybavovaní prípravných zápasov.“

Kto je vaším nástupcom?

„Nový tréner neprišiel, tréningový proces už v zime viedol brat Stanko, ktorý by mal stále aj hrať tak ako vlani, a teraz sa tiež strieda pri vedení tréningov s Lukášom Valíčkom.“

Myslíte si, že uplynulé mesiace  nejako poznačia futbalový život v Demjate?

„Na rozdiel od niektorých ďalších klubov sú u nás iba odchovanci, ktorí hrajú za občerstvenie bez nároku na dajaké odmeny. Cudzích hráčov nemáme, takže sa nedávajú peniaze na získanie posíl odinakiaľ.“

Napriek tomu však účasť v takejto súťaží niečo stojí.

„Starosta už naznačoval, že futbal  dostane menej financií, ale pri skromnosti, ktorá vládne u nás, sa to dá utiahnuť. Takže či bola koronakríza alebo by nebola, v Demjate je to stále rovnaké. Prikrývame sa iba takou perinou, akú máme k dispozícii.“