Mikuláš Komanický. Toto meno pozná každý priaznivec koženej. Bývalý vynikajúci hráč spojil svoju kariéru hlavne s Tatranom Prešov, úspešný bol aj počas dlhej a bohatej trénerskej dráhy. Je to odborník naslovovzatý a napriek tomu (alebo skôr práve preto), že sa blíži k sedemdesiatke (má 68 rokov), jeho postrehy sú naozaj briskné, pohotové, úderné a tnú do živého. Aj debata na tému súčasnej koronavírusovej situácie vo futbale ho nezaskočila a mal k nej čo povedať.

V akom kontakte ste s futbalom odvtedy, čo ste sa rozlúčili s trénerským kormidlom pri dorastencoch Tatrana pred pár rokmi?

„Nerobím do futbalu už nič. Nie žeby som nechcel, ale nikdy som sa nikam netlačil. Dalo by sa povedať, že som aj zanevrel na dianie, lebo to, čo sa robí okolo tohto športu – nemyslím tým aktuálnu situáciu – nemá nič spoločné s futbalom. To som si uvedomil napríklad i vtedy, keď som prebral dorastencov a ováral som  oči nad tým, ako sa zmenil prístup chlapcov, čo si dovoľujú oni aj ich rodičia.“

Ako vnímate skutočnosť, že regionálne súťaže zabalili ročník, no prvá aj druhá liga ešte vyčkávajú. Nejde i o to, že sa sledujú skôr ekonomické zámery?

„Je dobré, že sa súťaže prerušili, lebo opatrenia treba dodržiavať. Avšak to, že sa hráčom rušia zmluvy, ma irituje. Stále to bolo tak, že aj v minulosti, keď boli problémy s meškaním výplat pre hráčov, funkcionári svoje peniaze dostali a hráči ich nezaujímali. To sa deje aj momentálne. K vašej  otázke iba toľko: ekonomika rozhoduje o mnohom, ale o zdraví a živote ľudí by nemala rozhodovať. Medzinárodné futbalové organizácie tlačia na to, aby sa súťaže hrali a organizovali sa vrcholné podujatia či zápolenia, lebo inak prídu o veľké peniaze. Nehľadí sa pritom na to, že sú ohrození hráči, diváci a ostatní zainteresovaní, ktorí môžu takto prísť o to posledné, čo majú.“

Váš názor na  novinku v podobe individuálnych tréningov?

„Každý hráč by si mal uvedomiť, že to, čo robí, robí pre seba, a nie kvôli trénerovi. Voľakedy, keď som bol pri dvadsaťjednotke, som debatoval som s mnohými odborníkmi o tom, že v kluboch chýbali keď už nie individuálne, tak aspoň skupinové tréningy. Komu záleží na svojom raste, tak maká, hoci je iné robiť to sám a na druhej strane pod dohľadom trénera či asistenta. Naši špičkoví hokejisti z NHL vedia, že ak by nerobili v lete naplno, tak by zhoreli v tréningovom kempe. Tam sa už ide naozaj hneď skraja naplno a kto nespĺňa parametre, ide na farmu. U nás však na prvom tréningu mužstva začíname doslova od nuly.“

Možno však provizórium bude i na niečo dobré a doslova sa preorú aj mnohé metodické príručky, čo poviete?

„Určite. Tréneri budú nad vecami uvažovať a niečo nové do prípravy v budúcnosti zakomponujú. Aj hráči zistia, že sa nemusí robiť všetko tak ako doposiaľ. Však metodika sa vyvíja a pohlcuje nové poznatky. Aj za mojej éry sa niektoré veci robili zbytočne a tiež ja som robil chyby, ktoré už terajší lodivodi nerobia. Veda a výskum idú rýchle dopredu, ide len o to zachytiť progres.“

Mali ste vo svojej hráčskej kariére dlhú pauzu a viete teda posúdiť, čo to spraví s hráčom.

„Keď som  mal roztrhnutú achilovku, tak od septembra do februára som mal niekoľkomesačnú nútenú prestávku a hoci mi prorokovali predčasný koniec kariéry, pokračoval som. Mesiac predo mnou mal podobný úraz Jurkanin z pražskej Sparty a on kvôli tomu skončil, no ja som sa ešte chvalabohu uchytil. Pravdaže, záleží dosť na tom, či má hráč naozaj futbal rád, alebo to má iba všetko vydreté. Priznávam, aj mne trvalo pol roka, kým som sa dostal do akej-takej formy. Aj teraz – keby sa začalo po dlhej pauze hrať - borci nemôžu podávať okamžite svetové výkony. Je to však individuálne, kto sa ako dostane do pôvodnej fazóny. Osobnosti si s tým ľahšie poradia ako takzvaní nosiči vody.“

Aký dopad môže mať pandémia na dianie v amatérskom i profesionálnom futbale u nás?

„Bodaj by som bol zlým prorokom, ale v pozerám sa na skutočnosť bez ružových okuliarov. Veľa mužstiev skončí. V ostatnom období prišlo i na východ mnoho Ukrajincov, Poliakov, zástupcov z afrického kontinentu. Aj preto, že im stačila tretina či polovica zo zárobku, ktorý dostávali naši, hoci ani tí nemali horibilné odmeny. Nastanú problémy s ekonomikou a nikto nevie odhadnúť, kedy sa to znovu pohne a aké budú straty. Málokto potom bude investovať do futbalu. Mám také obavy, že tak ako voľakedy boli strediskové obce, ktoré pokrývali väčšie územie a viac obcí, že aj teraz budeme mať strediskové obce na futbalové dianie, aby sme nazbierali primeraný počet hráčov. Tri-štyri obce sa budú musieť spojiť, aby mohol futbal ako-tak fungovať. A, mimochodom, neviem si predstaviť, čo bude s futbalom tiež v Prešove, kde to určite klesne na amatérsku úroveň.“