ŠAMORÍN (SFZ) – Čas na výdych a nádych medzi dvoma medzištátnymi zápasmi. Medzi štvrtkovým duelom v gruzínskom Gori (víťazstvo 4:0) a utorkovou kvalifikačnou derniérou doma s Írskom (hrá sa o 18:00 v NTC Senec) mali slovenské reprezentantky povolené radosti i samozrejmé tréningové povinnosti.

EŠTE KU GRUZÍNSKU

Jasné víťazstvo bez straty kvetinky, aj tak by sa dalo zhrnúť piatimi slovami stretnutie v Gori. Trénerom nastavená méta preklopiť celkové skóre do plusovej hodnoty si vyžadovalo minimálne tri strelené góly, dali sme štyri.
„Mala som chuť na futbal, na zápas a na gól,“ priznala Jana Vojteková, ktorá uzavrela skóre a práve jej zásah znamená v kolónke skóre v tabuľke pre nás to +1. „Doteraz som hrala v novej sezóne vlastne len prípravné zápasy, toto bol konečne súťažný, navyše v reprezentačnom drese a to má človek chuť si to vychutnať. Gól to osladil a že sa vám všetkým páčil, to je bonus.“ Parádna bola aj trefa Martiny Šurnovskej. „Odľahlo mi, Mala som to v sebe, že strašne chcem. Keď mi to tam padlo, cítila som také to „wau! To je ono!“

Chvíľami to vyzeralo, že naše hráčky majú intenzívnejší tréning, súperkám loptu nepožičali, posúvali si ju, narážali, driblovali, Gruzínky nestíhali ani faulovať. Či predsa...?„Boli sme rýchlejšie, ak sme ich nenechali priblížiť sa k nám, lebo sme loptu rýchlo odohrali, boli bezmocné a často na nás ani nedočiahli. Ak predsa, občas to zabolelo,“ zamyslela sa Klaudia Fabová, ktorá si v rýchlosti zalistovala v spomienkach. Toto bol jej 43. repreštart a „povedala by som, že najvyššie víťazstvo.“
Chvíľami bol väčším súperom ako domáce hráčky rozrytý a na viacerých miestach hrboľatý terén. „Museli sme dávať prudšie prihrávky, vtedy šla lopta tam, kde sme chceli. Pravdou je, že domáce veľmi nebezpečné neboli, zahrozili snáď po dvoch štandardkách,“ Valentína Šušolová si pozerala práve štatistiky, v zápase mala 72 prihrávok s takmer 80-percentnou úspešnosťou.
Skúsená brankárka Mária Korenčiová mala vzadu dlhé minúty pokoj. Nenudila sa? „Možno pred pár rokmi by som na takúto novinársku udičku odpovedala áno, teraz odpovedám nie,“ nedala sa nachytať. „Sama som sa poučila, že moja chvíľková nepozornosť sa môže draho vypomstiť celému tímu. Sledovala som hru celý čas,“ aj to je odpoveď na druhú vychytanú nulu v tejto kvalifikácii MS.

VÍTAMÍNOVÁ KÚRA OD PROFÍČOK

Za dobrú robotu odmena. Do Šamorína prišli za hráčkami dve pracovníčky kozmetickej spoločnosti Sothys, Katka Novota a Kristína Tóthová. Ponúkli reprezentantkám svoju šikovnosť, citlivé ruky a produkty materskej firmy. „Píling, masáž a maska,“ zhrnuli do troch bodov ofertu pre tvár a dekolt ôsmim hráčkam.

„Tak to som si vychutnala,“ rozplývala sa Patrícia Chládeková po absolvovaní kúry. Tridsaťminútovka jej ubehla prirýchlo, vraj by „som vydržala aj hodinu.“ Pridali sa ďalšie absolventky pasívneho oddychového programu. „Taký stimul na tvár som ešte nedostala. Dobré to je, aj muži by mohli skúsiť...“ prehodila loptičku v rámci genderovej rovnosti Jana Vojteková. A potom sa zhodli všetky, ktoré rukami dám zo Sothysu prešli: „Aj na každom zraze by to bolo vhodné,“ hodili rukavicu realizačnému tému. Zdravotnícky štáb dáva dokopy svaly, šľachy a údy, ale takáto kozmetická úderka pohladila pleť a veru aj dušu. Lebo počas kúry hrala náladová hudba, inak bolo tichoooo. Teda kým tam nevbehol chlap so všetečnými otázkami...

ĎAKUJEME, DOKTORKA LUCKA KNAPPKOVÁ

Osem rokov bola neodmysliteľnou súčasťou zrazov ženskej reprezentácie. Pracovala s dvoma hlavnými trénermi a nepočítaným počtom hráčok. Lekárka Lucia Knappková sa však v sobotu večer prišla s tímom rozlúčiť.
„Pracovné vyťaženie, aj trošku zauzlované osobné okolnosti,“ vysvetlenie logické sa jej dralo z úst ťažko. A keď sa postavila pred dievčatá, aby sa s nimi rozlúčila niekoľkými vetami, po troch slovách sa jej ďalšie zasekli v hrdle a namiesto nich vytryskli z očí slzy. Aj viacerým proti nej sediacim dievčatám, z prvého radu ju sledovali Škvo, Fisch, Prcek, Majki, Majka, Kviťo... Ako ich (aj) ona volala.

Keď vlna dojatia odznela, plánovaný prejav sa skrátil, lebo slzami bolo povedané oveľa viac. Spomienky na spoločné dni a zápasy prevalcovali moment rozlúčky, potom došlo aj na budúcnosť. „Dokyna“ priznala, že po tom, ako presvedčila ľudí na UEFA, že majú v nej špičkovú dopingovú odborníčku – počas nedávneho Eura v Anglicku mala pod palcom šesť zápasov, vrátane finále – prejavila záujem aj FIFA.

Nuž, svetový šampionát v Austrálii a na Novom Zélande sa koná už na budúci rok. „Keď už nie my, Lucia nás tam všetky zastúpi,“ vyslala optimistickú predpoveď Dominika Škorvánková. „Baby, ja neodchádzam, ja som a budem s vami stále, viete, kde ma nájdete, máte na mňa telefón,“ zopakovala ikstý raz lúčiaca sa doktorka a po mohutnom potlesku na jej adresu zaznelo aj obyčajné (hmmmm) „Ďaaakujeeemeee, Lucka!“
Aj my ostatní, pani doktorka.