SENEC (SFZ) – Úloha splnená, tri body ostali doma. Stále máme stopercentný zisk zo zápasov v Senci. Slovenské reprezentantky v ďalšom zápase Ligy národov UEFA zdolali po drine, ale zaslúžene Rumunsko 1:0.

Nebola tú hitparáda šancí, ba do prestávky ani paráda futbalu. Bolo to upracované, zmorené, síce odhodlané, ale bez ľahkosti. Našej hre chýbali ľahké nohy a ženský šarm, dráždivá vôňa a lahodná chuť. 

Na ľavom krídle sa objavila mladučká Vredíková. Nevysoká, bojovná, pevná, zrážala sa so žltou stenou odhodlane a opakovane, ale nech sa bila, ruvala akokoľvek tvrdohlavo, nenašla čo len škárku. Nebola v tom sama, natrhnúť dobre rozostavenú sieť rumunskej defenzívy sa nedarilo žiadnej našej hráčke. Kľúčové totiž bolo nielen rozprestrenie žltých dresov po hracej ploche, ale málo presnosti na našich kopačkách. Hneď prvá lopta zozadu nešla na miesto určenia tak, aby prijímateľka mohla už prvým dotykom niečo spraviť, vymyslieť. Každý jedna musela absolvovať súboj, následničky grófa Tepesa sa nielen roztiahli a povykrývali každú možnú dieru, ba aj dierku, ale jednoducho prenášali hru, vytláčali ju čo najďalej od brankárky Ceasarovej – spomeňte si, to je tá s rímskym menom a nie je to odvodené od šalátu – neľutovali kroky každým smerom a z nie veľmi pohľadnej hry mali loptu častejšie.

Rohových kopov sme mali síce za I. polčas viac – 3:1 – ale na strely medzi žrde to bolo vyrovnané – 3:3 – a na šance, no... O kúsoček lepšie na tom boli hostky. Našu najvyloženejšiu mala Morávková, ktorá keď konečne dostala dobrú loptu do voľného priestoru pred sebou, napálila, mierila do vinkla, rumunská brankárka však  doň loptu nepustila. Na druhej strane rovnako zasiahla Korenčiová po strele Carpovej spoza šestnástky, potisla loptu na brvno, lenže odrazená sa dostala pred opustenú Bistrianovú, tá sa našťastie naľakala samoty pred našou bránou a tutovú šancu zavraždila. Páchateľka bola jznáma, za pár zápasových minút si aj v Senci vyslúžila označenia „zlá žena,“ lebo kopala ako elektrika, častejšie do nôh ako do lopty, ťahala za dres ako lepkavá žuvačka, až to rozhodkyňu prestalo baviť a v 45. min jej dala žltú kartu, čo zas prestalo baviť trénera Dulcu a cez prestávku ju stiahol z obehu ako zodratú bankovku (už v Bukurešti bola v 44. min rovnako napomínaná).

My sme hľadali kľúč. Cez prestávku v šatni. K predsa len lepšej hre a do rumunskej brány. Zlepšili sme pohyb, zrýchlili štart (Stanciu si vyslúžila žltú, lebo Morávková sa od nej ľahúčko odpichla a tak nasledovalo staré známe zatiahnutie za dres), len stále sme sa potkýnali o neefektívnu streľbu. V 56. min si predsa Mikolajová nastavila mieridlá, po rozohratom rohovom kope vyskúšala na mokrom teréne odskok lopty, tá šla medzi žrde Ceasarovej. Konečne zlom? pýtali sme sa v duchu, lebo také to tušenie, že Majky má chuť, že je v nej ten správny srd a strelecký chtíč.

Ďalší imuplz prišiel z lavičky, tréner poslal do hry debutujúcu Bayerovú a po hodine hry wauuuu! Morávková nabila Hmírovej, tá z kroku dobre skúšala, lenže obrovská Gederová zablokovala zrejme gólovku. Do minúty ďalší center zľava a rumunskej obrane horelo pod sukňou, Tami Morávková ale potreboval nie dlhé vlasy, no určite dlhšiu nohu, aby... „My chceme gól!“  hučali tribúny, veď kto by nechcel?! Aspoň jeden!

Prišiel!!!! Majky!!! Mária Mikolajová sa utrhla svorke prenasledujúcich Rumuniek pri rýchlom výpade po uličke od Morávkovej a z vyše 20 metrov tou svojou zamatovou ľavačkou vyslala jedovku, štípajúcou ako kobra, rumunská brankárka sa snažila, fakt určite chcela a fakt nemohla s tým nič robiť. Majkyyyy, paráda!!! Konečne zas gólová v reprezentácii!

Hneď vzápätí vrátila Hmírová loptu do ohňa, ale Šurnovská „luftla,“ lebo strašne túžila dobre trafiť. To už mala hra Kopúňových dievčat fazónu, akú chceme vídať. Z nôh im padlo závažie, Hmírová kmitala dolnými končatinami pri čiare ako zajačik, Tami Morávková sa zas a znova zhlboka nadýchla a vrhala sa medzi stopérky, v strede poľa už konečne pochopili všetky, vrátane súperiek, že šéfkou ofenzívy je Mikolajová. Toto bola tá akurátna fáza našej hry. Morávková vysunula Hmírovú, tá si zasekla súperku, akurát jej nevyšla obaľovačka.

Potomkyne ostrého grófa Tepesa to ešte nezabalili. Priostrili, pritvrdili, nie dramaticky, ale dohrávali všetko a za každých okolností, dokonca sa previnili aj voči fair-play, keď nevrátili loptu, zakopnutú pre ošetrenie Lemešovej.  Mohla im to vrátiť Morávková v ďalšom výpade, šla sama na Ceasarovú, neprelobovala ju, škoda, tri-štyri centimetríky a mohli sme oslavovať, takto sa Tamare tlieskalo pri vystriedaní o minútku na to.

Rumunkám sme vrátili brvno z I. polčasu, Šurnovská  takmer od bočnej čiary prekvapila súperky, lebo nemudrovala, nešpekulovala, len napálila pred seba a lopta plávala a plachtila a letela a bum, brvno!

Tri body boli tak blízko a pritom tak ďaleko. Siahali sme po nich, zachytili sme sa o ne, ale ešte nie, ešte sme muselio ne bojovať. Už nie o víťazstvo, ale o zdravie Diany Bartovičovej, ktorá si za jeden víťazný súboj vyslúžila lakeť do krku a fakt sme sa báli. Ale poznáte Didi, a kto nepoznáte, vedzte, že je to silný človek, vnútorne aj fyzicky, krásna žena, bojovná v každej chvíli. Obstála a obstál celý tím, máme tri body, vyhrali sme, dievčatá splnili všetko, čo chceli a potrebovali a museli. Vďaka!

HLAS PO ZÁPASE
PETER KOPÚŇ (tréner Slovenska): „Prvý polčas sme to neboli my, Rumunky vysunuli hru vysoko a evidentne nás zaskočili. Postupom času sa hra spomaľovala, čo nám v danej chvíli vlastne vyhovovovalo a po bezgólovom polčase sme si cez prestávku ozrejmili veci, ktoré musíme robiť inak. Po obrátke to z našej strany bolo iné, lepšie po každej stránke. Gól bol nádherný a po ňom som cítil, že tento tím takto vydretý náskok cez prsty už jednoducho nepustí. Nebol to najpohľadnejší futbal, ale súťažné zápasy sa v dnešnej dobe už na krásu naozaj nehrajú. Máme 7 bodov a pred nami sú dva zápasy, ktoré definitívne rozhodnú, ako sme na tom. Verím, že môj optimizmus je stále namieste.“

DRUHÝ ZÁPAS 2. SKUPINY: Chorvátsko - Fínsko 0:2 (0:2), góly: 5. a 12. Summanenová.