BRATISLAVA (SFZ) – Naša jednotka. Brankárska. Roky patrí ku kľúčovým postavám slovenskej ženskej reprezentácie aj celého slovenského ženského futbalu. Neprehliadnuteľná výkonmi aj pozíciou, ktorú má v národnom tíme. Brankárka AC Miláno na jeseň dočiahla na ojedinelú métu sto štartov v oficiálnych medzištátnych zápasoch. Mária Korenčiová. 

Je stovka vaše šťastné číslo?
„Nie, nikdy som ju nepovažovala za jedno z mojich šťastných čísiel.“

Kedy ste pripustili, že oblečiete reprezentačný dres stý raz v oficiálnom zápase?
„Rozmýšľala som nad tým, a teda pripustila si to, už dlhší čas. Tým, že sme boli väčšia skupina hráčok, ktoré dosiahli tento míľnik v jednom období, a zároveň prvé hráčky, ktoré niečo také dokázali, rozprávali sme sa o tom medzi sebou celkom dlho a rátali sme si, kedy by to teoreticky mohlo naozaj vyjsť každej z nás.“

Bilancovali ste si v októbri, keď ste absolvovali jubilejný zápas v reprezentačnej bráne, sama pre seba všetky tie roky v národnom tíme?
„Pravdu povediac, ani veľmi nie. Je to úžasné číslo, som veľmi vďačná, že som mohla stáť v reprezentačnej bráne toľkokrát, ale bilancovanie si nechám na koniec kariéry.“ (spokojný úsmev)

Takže žiadne zaujímavé myšlienky okolo stovky medzištátnych zápasov neboli?
„Nič mimoriadne.“

Aký bol váš rok 2021?
„Futbalovo to bol pre mňa rok dvoch odlišných strán. Prvá polovica, teda záver sezóny 2020/21, v ktorej som bola v Miláne jednoznačnou brankárskou jednotkou, vybojovala s tímom druhé miesto v lige a tým aj historický postup do Ligy majstrov, bola naozaj dobrá. Druhá, teda tá časť sezóny 2021/22, v ktorej som si tú už spomenutú Ligu majstrov nezahrala, lebo som sa stala v klube dvojkou za talianskou reprezentačnou jednotkou, pre mňa už taká úspešná nebola. Takže bol to rok plný pozitív s troškou negatívneho, ale to je absolútne bežné v kariére každého športovca.“

Čo nové ste sa počas toho roka naučili alebo dozvedeli?
„Hmmm (zamyslenie sa). Trpezlivosti, v živote aj v športe. A myslím si, že v momentálnej dobe je ťažké niečo plánovať takže asi žiť a užívať si viac moment, v ktorom práve som.“

Pripadali ste si niekedy počas neho bezmocná?
„Klamala by som, keby som povedala, že nie. V bežnom živote a v kariére športovca sa vyskytnú momenty, v ktorých proste nemôžete spraviť viac a predsa to nebude také, ako by ste si želali. Ale ako som už povedala, je to normálne. Pre mňa bolo dôležité, že som tu vždy mala moju rodinu a priateľov. S nimi je vždy všetko lepšie.“

Ako vnímate pre Taliansko typický sladký život, všetci poznáme frazeologizmus dolce vita?
„V niektorých aspektoch života to skutočne platí. Človek si môže v Taliansku život skutočne užiť. Sú však momenty, situácie či skutočnosti, keď takéto slovné spojenie je skôr absurdita, pretože o sladkosti nemôže byť ani reči v žiadnom ohľade.“

V milánskom AC ste po príchode talianskej reprezentačnej jednotky 28-ročnej Laury Giuliani prišli o post brankárskej jednotky, dá sa s tým vo vašej pozícii niečo urobiť?
„Rada by som povedala, že tvrdou a poctivou prácou sa dá zmeniť všetko, ale na tejto úrovni už žiaľ môžu rozhodovať aj iné faktory. Také, ktoré ja sama ovplyvniť neviem.“

Zmluvu s Milánom máte do konca sezóny 2021/22, pôjdete preč z AC?
„Ako každý hráč či hráčka, chcem hlavne hrať. Ak to nebude v Miláne, tak určite budem zvažovať inú možnosť na pôsobenie.“

Žijeme tzv. finančnú dobu, skoro všetko sa preratáva cez peniaze, podľa transfermarktu je vaša hodnota na futbalovom trhu 35 000 eur, viete túto informáciu nejako ekonomicky uchopiť?
„Popravde, nie. Ani som netušila, že sa také niečo dá zistiť. Samozrejme, že som sa s tým stretla v mužskom futbale a u tých najznámejších ženských hráčok, ale že aj mňa si ocenili, som nevedela. Naozaj.“

Snívate stále so spoluhráčkami z reprezentácie postupový sen aspoň raz sa z kvalifikácie dostať na finálový turnaj šampionátu?
„Určite. Myslím si, že sme v tom všetci zajedno, hráčky i realizačný tím. Všetci by sme chceli zažiť niečo také úžasné, ako je postup na záverečný turnaj. Bol by to dokonalý vrchol kariéry.“

Už pár rokov sa používa pri pomenúvaní mužského áčka označenie sokoli, aj keď sa to chytá len postupne a verejnosť to akceptuje len pomaly, dvadsaťjednotkári sú sokolíci, mladšie kategórie sokolíčatá, ženy a dievčatá však ešte prezývku nemajú. Vedeli by ste si so spoluhráčkami nejakú akceptovateľnú vymyslieť?
„Už sme sa párkrát nad tým zamýšľali a úprimne povedané sa nás trošku aj dotklo, že my žiadnu peknú prezývku nemáme. Možno by sme mali nechať rozhodnúť ľudí, našich fanúšikov, aby našli niečo, čo by sa im páčilo a čo by pre nás bolo charakteristické.“ 

Nuž, podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka slovo sokolica existuje...
„Ale znie tak divne. Nezvyčajne. Skúsme niečo iné...“

Trúfate si obhájiť víťazstvo v ankete Futbalistka roka? 
„Uff, úprimne? Nerozmýšľam nad tým. Bolo by to pekné a budem si vážiť každý jeden hlas v ankete, ale taktiež musím povedať, že sú tu aj iné hráčky, ktoré si víťazstvo v ankete určite zaslúžia.“

Zmenil triumf v tejto ankete za rok 2020 niečo vo vašom živote?
„Nie.“

Aký očakávate rok 2022?
„Myslím si, že pre mňa to bude určite rok zmien. Ale dúfam, že to bude aj rok, v ktorom budem môcť konečne stráviť viac času so svojimi blízkymi.“

Čo do neho zaželáte ľuďom okolo vás a slovenskému ženskému futbalu?
„Všetkým ľuďom, tým okolo mňa aj na celom svete, hlavne zdravie. To je to najhlavnejšie. A slovenskému ženskému futbalu? Reprezentácii 9 bodov v kvalifikácii MS by bolo super. No a celkovo určite mnoho nových mladých talentov a dievčat, ktoré si nájdu cestu k futbalu. Zároveň podporu a otvorenú myseľ ľudí okolo nich.“ 

A čo si želáte pre seba?
„Zdravie, pohodu a úsmev na tvári (a mala ho v tejto chvíli...)

KTO JE MÁRIA KORENČIOVÁ

Narodená: 27. apríla 1989 v Bratislave
Post: brankárka
Hráčska kariéra: odchovankyňa FK Lamač, Slovan Bratislava(2005 - 2012), Slavia Praha (2013), SC Sand (2013 - 2016), FC Neunkirch (2016/17), SC Freiburg (2017 - 2018), AC Miláno (od 2018)
Úspechy: 2x majsterka Slovenska (2011, 2012), 1x finalistka Pohára DFB (2016), 1x majsterka Švajčiarska (2017) 
Reprezentácia: 102 zápasov