VICHY (SFZ/PETER ŠURIN) - Poštááááá! Prišla a chodí stále. Popravde, ak by bolo viac, potešili by sa poštári vo Vichy, aj naši reprezentanti.

Tisíce na štadiónoch v Bordeaux a Lille boli fantastickou vzrpuhou, denno-denné spojenie s najbližšími je samozrejmosť a ak by sa k tomu pridali zálahy korešpondenčákov (ako sa tomu vravelo kedysi, dnes poštový lístok a len pripomíname, že Slovenská pošta a SFZ spolu vydali jeden príležitostný a fakt pekný) a listov, boli by sme v siedmom futbalovom poštovom nebi. Aj keď – dnes sa už tie odkazy podávajú moderne, funguje facebook, maily, jasné, že i mobilné telefóny a všetko to, čo nám 21. storočie ponúka.

A tak sme spočítali klasickú poštu, ktorá do hotele Celestins vo Vichy prišla. Dvadsaťšesť obálok, z toho jedna s nesprávnym prijímateľom. Adresátom bol český futbalista Tomáš Necid, ktorého fanúšik z Luxemburska umiestnil do našej ekipy. Nedalo sa riešiť inak, ako posunúť obálku kolegom spoza Moravy, keďže sme mali cestu na zápas Česko – Chorvátsko v St. Etienne, tí sa zhostili úlohy dodať ju adresátovi.

Späť k našej pošte: jasné, že hlavnými prijímateľmi sú Hamšík a Škrtel, ale nie sú jediní. Najmä z domu chodia listy, drvivá väčšina má jasný obsah: žiadosť o autogram, prípadne podpísať priloženú fotografiu. Hmmm, ako už bolo napísané, odkazy sa posielajú teraz modernejšími poštovými cestami, takže ten pomer „žiadosť o autogram – povzbudenie” je v pomere asi 1:9, ale chalani sa netaja – poteší každý kontakt s domovom.

Aj vo Vichy cítime, aké je prepojenie s vami, ktorí zo Slovenska posielate mužstvu energiu. Napokon, veľa našincov bolo v Lille na víťaznom zápase s Ruskom, ešte viac, oveľa viac všetkých Slovákov sledovalo prostredníctvom televíznych obrazoviek, čo sa tam dialo. Takže keď sa zápas skončil, tešil sa slovenský futbal, ale aj RTVS, no proste naša televízia. Lebo deň po stretnutí sa pochválila, doslovný citát z webovej stránky, ktorá to sleduje: Veľký úspech slovenskej futbalovej reprezentácie odmenili diváci veľkou pozornosťou. Slovenský futbal má za sebou historické prvé víťazstvo na európskom šampionáte v ére samostatnosti. Zápas proti Rusom vysielaný od 15. hodiny, pritiahol masy divákov a vďaka optimistickému stavu po prvom polčase výrazne rástol. Prvú polovicu duelu podľa našich informácií sledovalo okolo 490-tisíc divákom, druhý polčas vyskočil už nad 770-tisíc. Podielovo sa v kategórii 12+ aj 12 – 54 dostal prvý polčas na hranicu 50 % a druhý prekročil až 57 %.

Keď si človek uvedomí, že celý národ počíta do 5,5 milióna, tak je to skutočne parádna cifra. Slovenský reprezentačný futbal sa stal v stredu celonárodným fénoménom a veríme všetci, že tak bude aj v pondelok, počas zápasu s Anglickom.

Ale nielen Slováci boli v ošiali po víťaztsve nad Ruskom. Keď sa výprava vrátila do Vichy - cestovalo sa po častiach, hráči s realizačným tímom letecky dorazili najprv, výstroj v dodávke až po nich, okolo pol štvrtej nad ránom – čakali zamestnanci hotela Celestins na všetkých aktérov zápasu a nielenže ich privítali potleskom, ale pomáhali aj s vykladaním batožiny. A keď to videli policajti, dohliadajúci na bezpečnosť, priložili ruku k dielu aj oni, takže šéfkustód Janko Beniak mal nečakane rýchlo uložené všetky veci tam, kde potreboval.

Hráči už vtedy síce ležali v posteliach, ale museli počuť ten pracovný ruch pod oknami.

Slovenský futbal získal body. Na ihrisku do tabuľky, vo Vichy do hodnotenia sympatií. Už tu mali Juhoafričanov a po nich aj Chorvátov počas MS 1998, pravidelne tu býva francúzsky plavecký národný tím a po júni 2016 budú pre miestnych slovenskí futbalisti súčasťou mestských reálií. Lebo ako nám tu hovoria známi aj neznámi, veď „vy ste naši...”