VICHY (SFZ/PETER ŠURIN) – Potíme sa, ale to aj vy všetci doma. Vo Vichy je teplo, na slnku horúco, miestami peklo. Teplota 36 stupňov je normál v lete v tomto regióne, takže nik sa nemôže diviť, ani protestovať. No v piatok po 18. hodine sa zatiahlo a prihnala sa typická letná búrka.

Prudká, s lejakom, ba aj krupami veľkosti okolo centimetra, príroda sa vybúrila za 45 minút a znova bolo, ako má byť. Mimochodom, tento mesiac sa už druhý raz cez mesto prehanalo krupobitie, premiérovo to vraj bolo výrazne horšie, plochy boli zasypané bielym tak, ako keď v zime nasneží, informovali domorodci. Tentoraz ostali „len” mláky. C'est la vie à Vichy, to je život vo Vichy.

Cez deň sa potili ešte trochu viac ako ostatní naši doktori a ich zdravotná družina. Riešili zadný stehenný sval Róberta Maka – a veríme, že ho vyriešili. Zato stehenný sval Dušana Šventa im dáva zabrať viac, ešte stále sa na ňom robí. "Výrazné zlepšenie, ale v tejto chvíli by som ho do zápasovej záťaže neposlal, iba ak by to bolo fakt nevyhnutné, ," povedal doktor Ján Baťalík (o tom dnes ešte bude reč). Tretím do partie pacientov bol Peter Pekarík so zlomeným nooms. A možnosťou jeho prekrytia maskou. ”Hematóm po údere lakťom prešiel pod oko, ale jeho zotavovanie je na dobrej ceste, nebudeme vyrábať nič špeciálne. Len zafixujeme cez zdravú časť tváre, aby mu nič nebránilo dýchaniu. Niečo sme už vyrobili, bude vyzerať ako indián, čo ide do boja. Ešte to zafarbíme tak bojovo," tešil sa zo svojich metód Baťalík. Vlastná skúsenosť: narazili sme na Pekaríka pri prechádzke mestom a nikto sa ho neľakal, žiadne hrozné tváre na okoloidúcich nehádzal, všetci sa na neho usmievali a tí spontánejší mu aj ruky podávali. Takže všetko, ako má byť.

Ozaj, horúčka Stocha bola len malá rutinná záležitosť, rýchlo vyriešená, Hubočanovi sa znova ozvala päta, aj opuchla, ale Baťalík – veď ho poznáte – je optimista. ”Ešte máme do zápasu nejaké dni...” Toľko správa o zdravotnom stave, aby mal aj minister Tomáš Drucker prehľad o tom, čo sa deje vo futbalovom tíme.

Jednou z tém na brínfingu prezidenta SFZ Jána Kovačíka boli už zarobené peniaze. V tejto chvíli nám UEFA za štart na Eure garantuje 11 miliónov eur: 8 za postup na záverčný turnaj, 1,5 za víťazstvo nad Ruskom a remízu s Anglickom v skupine, 1,5 za účasť v osemfinále. Univerzálna odpoveď prvého muža slovenského futbalu bola pri hodených udičkách od slovenských, českých i nemeckých novinárov rovnaká: ”Vyjadrenie na túto tému až po šampionáte.” Mimochodom, miestenka vo štvrťfinále garantuje ďalších 2,5 milióna...

No a potom ešte jedna zásadná vec: piatok bol 24. jún, meniny oslavoval Ján. A v slovenskej výpravy je celkom osem chlapov s týmto menom - Kováčik, Kozák, Baťalík, Ďurica, Mucha, Novota, Greguš, Beniak, teda z každého stupňa štruktúry tejto sokolej družiny bol niekto.

Gratulácie chodili každému z osmičky tradičnými cestami, od podania rúk, cez sms, facebook, maily, telefóny, pomaly sa zlietali všetky voľné poštové holuby... Vo Francúzsku totiž nie je zvykom blahoželať k meninám, tu sa to až tak nenosí, ale správne usmernenie zodpovedných na mínus 1, poschodí v hoteli Celestins - tam je domáca cukráreň a prípravovňa zákuskok a sladkostí – a torta bola na svete!

Vinš pre všetkých od všetkých predniesol Štefan Tarkovič, oslávencom okrem iného povedal krutú pravdu: je ich osem, o tortu, čo ako veľkú, sa musia podeliť... Mimochodom, bolo na nej pekne po slovensky napísané ”Všetko najlepšie k meninám.” Úlohu krájača a nakladača vzal na seba Jano Ďurica a zvládol ju rovnako dobre, ako keď „čistil” pole od Kokorina či Sturridgea.

A čo si želalo osem oslavujúcich Jánov?

Kováčik: ”Najkrajším darčekom na meniny by bol náš postup do štvrťfinále.”

Kozák: ”Nech sa čo najčastejšie zopakujú úžasné chvíle, ktoré som doteraz na Eure zažil s naším tímom a našimi skvelými fanúšikmi.”

Ďurica: ”Nech nám ten úsmev zo spoločnej fotky všetkých Jánov vydrží tu čo najdlhšie.”

Mucha: ”Zdravie, verte, že viem, čo si želám...”

Novota: ”Všetkým Janom všetko najlepšie. A za všetkých Janov veľké ďakujem.”

Beniak: ”Rád by som tu vo Francúzsku ešte chvíľu zostal...”

Greguš: ”Všetko najlepšie. To sa mi fakt páči.”

Baťalík: ”Francúzskym Janom, lepšie povedané Janom vo Francúzsku sa tu páči. Tak sa nám bude snáď páčiť aj v pondelok...”