VICHY (SFZ/PETER ŠURIN) – Keď ste dlhší čas na jednom mieste, vznikná riziko stereotypu, či sa vám tam páči alebo nie. Stále tá istá izba, hotel, okolie, jedlo... Hmm, isteže, aj ľudia.

Ale všetkému sa dá pomôcť, že? Na dušu je psychológ, mentálny tréner či aspoň dobrý kamarát, ktorý vie, kedy je mlčať zlato. A na telo? Dobré jedlo. Poznáte to, kedy je chlap spokojný, že...?

V hoteli Celestins vo Vichy sú naši chalani od pondelka 6. júna. Ak aj rátame tri výjazdy do miest, kde hrali – postupne Bordeaux, Lille a St. Etienne – stále je to pekná kôpka dní, kedy sa niektoré stereotypy už stávajú otravnými. Pokiaľ ide o kuchyňu, viem, o čom hovorím, bývame v neďalekom hoteli známej siete a tam sa opakujú rovnaké raňajky s nervydrásajúcou rovnakosťou, takže v posledných dňoch chodíme do príslušnej miestnosti už len na nami vyšpecifikovaný čaj, všetko ostatné riešime vo vlastnej réžii. Ale toto je pojednanie o kuchyni v Celestinse a tá je predsa len z iného levelu.

Dohľad nad všetkým má Christophe Vauthier, respektíve jeho zástupca Patrick Jonnet, striedajúci sa po dvoch dňoch. Na otázku, ako blízko či ďaleko majú ich schopnosti k tomu, aby si zaslúžili michelinovskú hviezdu, ukázal muž číslo 2 palcom a ukazovákom na pravej ruke vzdialenosť asi pol centimetra... Pravda? ”Občas sa kuchárovi šmykne ruka,” uchechtol sa Juraj Kucka. Vo všeobecnosti vraj platí, že aj keď ”sú to vlastne tie isté jedlá, napokon sa dá vždy vybrať,” znel spoločný hlas slovenskách „sokolov.”

Tým mužom, ktorý je za plnými hrncami, je Ibou Saww, rodák zo Senegalu. Živá reklama na ním vyrábané produkty, vysoký, statný chlap, z ktorého srší energia, keď o jedle rozpráva s náramnou láskou. Absolvent kuchárskej školy vo Frankfurte nad Mohanom predtým, ako prijal ponuku hotela vo Vichy, pracoval v Hiltone Arc de Triomphe v Paríži, na Champs-Elysés, medzi bratmi 5-hviezdičková úroveň. Takže viac ako solídny kredit.

Ako to tam vyzerá? Nie v jedálni, to je parketa pre obsluhujúci personál, ale tam, kde to všetko vzniká. Za stenou je veľká plocha, páčilo by sa aj českému kuchárskemu guruovi Zdeňkovi Pohlreichovi, hoci nepochybne by si niečo našiel, napríkald, že tých syrov na dezertnom tanieri je až príliš... Alebo že je k nim ponúkaný džemík z červeného ovocia, nie čerstvé plody (aj keď to by sa ľahko vyvrátilo, úžasné jahody majú v ponuke prakticky každý deň veľký priestor). Takže tri miestnosti: na studené jedlá, šaláty a prípravu teplých jedál. Všade vládne ruch, nie chaos, aj keď to je pohľad kuchárskeho laika, profíci by to celé asi popísali inak.

Základná ingrediencia je tunajšia voda. ”Naša špecialita, bolo by hriechom sa jej vzdať, keď to príroda mestu Vichy a okoliu tak krásne nadelila,” Ibou nemal problém nechať nás nahliadnuť pod pokrievku svojich hrncov.

Mimochodom, v hoteli Celestins vedia, aké to je, živiť športovcov: pred osmenástimi rokmi, počas futbalových MS, tu mali hlavný stan hráči Juhafrickej republiky, pravidelne tu bývajú plavci z francúzskeho národného tímu. ”Asi najväčším športovcom, pre ktorého som varil, bol Michael Phelps,” pochválil sa Ibou známosťou s držiteľom 22 olympijsýkch medailí.

Slováci nemali špeciálne požiadavky? ”Nie, nič špeciálne, nie sú to žiadne primadony. Veľmi sympatickí ľudia, nielen hráči, všetci z výpravy, šíria pohodu, úsmevy, Sú pokojní pri jedle, aj potom, keď odložia príbory, fakt nevymýšľajú. Jediné, čo ma hnevá... ” Ibou sa poobzeral okolo seba, akoby sa chystal prezradiť tajomstvo. ”Nejedia veľa!”

Hmm, aj tak, jedlo pre slovenskú výpravu sa chystá dve až tri hodiny, raňajky a večera kratšie, obed dlhšie a treba spracovať 25 kíl mäsa, 20 kíl rýb, tri kilá cestovín, 5 kíl ryže a potom syry. Veľa syrov. ”Všetko sú z tejto oblasti D'Auvergne, Clermond, Vichy, Allier, Bourbonais.” Asi takto: ak budete mať možnosť ochutnať Le Bleu d'Auvergne, tak neváhajte a neľutujte ani jediné euro, lebo takej chuti sa hovorí syrová báseň. (Mimo záznam: pri utorkovej slávnosti letného slnovratu bolo mesto plné stánkov, ponúkajúcich klobásky so syrom. Chuť báječná, receptúra neznáma, lebo tunajší údenári, striktne dodržujúci už generácie prípravu, prísne taja ingrediencie a množstvá, aby ich nikto nemohol napodobniť).

Príprava skvelých koláčikov – ale sldkých až presaldených - je ešte o poschodie nižšie, to Ibou kýval hlavou, že majstrov cukrárov až tak veľmi slovenskí futbalisti neprevetrávajú.

Na záver ešte recept na miestnu špecialitku, tradične sa podáva za studena, ale môžeteju ochutnať aj horúcu – polievka LaVichyssoise.
Recept pre 2 osoby, 140 kcal jedna porcia
prísady
- 50 g zemiakov
- 50 g póru
- 5 cl smotany lajt
- 1 kávová lyžica pažítka kávu
- 10 cl vody Vichy Celestins

Príprava: Ošúpať a umyť zemiaky, aj pór. Jemne nakrájať, vložiť do menšieho parného hrnca, povariť, keďsa dá zelenina ľahko rozmixovťa a zaliať smotanou. Priviesť do varu, následne zriediť vodou Vichy Celestins, nechať vychladnúť dve hodiny. Servírovať s nasekanou pažítkou.
Polievku môžete doplniť krabím mäsom, drvenými olúpanými kreveami, prípadne všetkým, čo chutí so zemiakmi alebo pórom.

Bon apetit!

P.S. Jedlo v hoteli Celstins je chutné, naozaj, ale poznáte našincov. Dušan Švento to povedal za všetkých: ”Mamina kuchyňa je len jedna...”