BRATISLAVA (SFZ) – Skončené. Etapa futbalového ročníka 2005 v reprezentačnom drese v kategórii do 17 rokov sa skončila tretím zápasom v 2. kole kvalifikácie ME, tzv. Elite Rounde.  Po dvoch remízach a jednej prehre náš tím nepostúpil na šampionát, hoci – povedzme to nahlas – šancu na to mal a doma sme v to všetci verili. Aj o tom bola debata s trénerom Branislavom Fodrekom pre futbalsfz.sk.

Stále vo vás doznieva sklamanie z 2. kola kvalifikácie ME 17, keďže sme sa na finálový turnaj neprebojovali?
„Sklamanie ešte nejaký čas potrvá... Iste, človeku sa hlavou preháňajú mnohé momenty, situácie, súvislosti. Boli sme k postupu veľmi blízko, aj keď vlastne napokon veľmi ďaleko. Beriem to preto z dvoch strán, na jednej sme na postup nedosiahli, na druhej je úroveň nami predvedenej hry, za ktorú chlapcom až na zopár vecí nemám veľa čo vyčítať. Všetci, čo sme boli pri tíme a v tíme, sme urobili v danej chvíli maximum, chlapci sa vydali celí, bezo zvyšku.“
Čo bolo v zápasoch Elite Roundu rozhodujúce? 
„Na tejto úrovni má už každé mužstvo svoju kvalitu a zápasy nám potvrdili známy fakt, že na tomto leveli rozhodujú malé detaily. Podcenenie hernej situácie, nepremenená šanca, chvíľková strata tempa, vylúčenie, hranica medzi úspechom a neúspechom na tomto stupni je tenučká. Stáli sme na tej hranici, mohlo sa to preklopiť na stranu úspechu aj sklamania, žiaľ, zlomilo sa to v náš neprospech.“

Všetci doma sme dúfali, verili, snívali, že tentoraz to v kvalifikácii tomuto tímu vyjde. 
„Už po žrebe sme hovorili, že naša skupina bude vyrovnaná a o postup budú bojovať všetky tímy, samotný turnaj to potvrdil a nakoniec domáce Holandsko vyhralo skupinu s piatimi bodmi a len s jedným víťazstvom. Paradoxne v priamej konfrontácii sme najbližšie k víťazstvu boli v zápase práve s ním. Doteraz som presvedčený, že súper by nám gól v zápase nedal, keby sme mu nepomohli našou naivnou chybou k jedenástke. Z prvých dvoch ťažkých zápasov sme mali dva body a pred posledným sme boli v situácii, že po zmene postupového kľúča sme na miestenku na šampionát potrebovali vyhrať skupinu, čo znamenalo zaváhanie domácich a naše víťazstvo nad Maďarskom minimálne o dva góly. Nebola to ľahká úloha, aj sme šli trochu do rizika, lenže kľúčové situácie sme nezvládli. Na celom turnaj sme dostali len jeden gól z hry, no štandardné situácie a dve jedenástky nás stáli konečný lepší výsledok. Našu ofenzívu ťahal gólovo Leo Sauer, chýbali nám jeden - dva góly v zlomových momentoch od útočníkov či iných ofenzívnych hráčov. Ešte pred prvou fázou kvalifikácie sme si hovorili, že nám treba urobiť šesť krokov, päť sme zvládli, ten posledný sa nepodaril...“
Ako ovplyvnila fungovanie tímu s ročníkom 2005 v kategórii do 17 rokov zvláštna pandemická situáciá?
„V zásade som bol s týmto tímom dva roky, ale prakticky len jeden, pretože ten prvý, ešte keď boli hráči šestnásťkármi, nám ukradol covid. Spoločne sme teda začali až v kategórii sedemnásť, najprv na Bannikovovom memoriáli, nasledoval generálkový dvojzápas s Bosnou a Hercegovinou a hneď o mesiac 1. kolo kvalifikácie ME. Za šesť zápasov sme hľadali optimálne zloženie kádra, museli sme čo najviac vychytať herné nedostatky družstva a otestovať si morálku tímu. Ten prvý moment „buď - alebo“ na kvalifikačnom turnaji 1. kola sme zvládli výborne.“
Suverénny postup z 1. kola a výborný zápas s Anglickom (2:2) sa zapísal do pamäte futbalovým fanúšikom. Bol práve súboj s reprezentáciou Albionu najvydarenejší pre túto partiu?
„Ten zápas spĺňal z nášho pohľadu mnohé vysoké kvalitatívne parametre. Boli sme v ňom vysoko efektívni, hrali sme dobre, trpezlivo, vedeli sme súpera pritlačiť a využiť to. Presvedčili sme sa, že na tomto stupni veľa šancí nie je a kto chce byť úspešný, musí ich premieňať – my sme mali tri a z dvoch sme dali góly. Áno, mal som dobrý pocit z toho stretnutia, rovnako všetci hráči, aj z celého kvalifikačného turnaja v Minsku.“

Čo vám napovedala spoločná práca o tejto kategórii slovenských talentov?
„Pokračovali sme v robote trénera Žambu, ktorý vytvoril základný káder tohto výberu ešte v pätnástke. Doplnili sme ho o hráčov, ktorí si miesto v ňom zaslúžili svojimi výkonmi. Žiaľ, vypadli nám z neho pre zranenia dlhodobo dvaja hráči, ktorí by zrejme mali svoje miesto v kádri, Blaško a Marcelli. Mrzí ma aj absencia Zajaca, ktorý sa nešťastne zranil na prvom tréningu pred 2. fázou v Šamoríne, a zlomenina nohy Hajovského v prvom zápase s Gréckom. Celkovo má ročník 2005 výrazný potenciál, vygeneroval veľa zaujímavých, šikovných futbalistov, som presvedčený, že štyria hráči – možno i viacerí - sa vážne presadia aj v seniorskom futbale. Napokon, to je hlavný cieľ našej roboty a keď porovnám náš prvý zápas a po roku posledný, chlapci spravili kus dobrej roboty, je na nich viditeľný výrazný progres. Je mi ľúto, že sa naša spoločná cesta takto skončila, ale futbalový život ide ďalej. Chlapcov budem sledovať v ich futbalovom raste a držať každému palce. Rád by som sa poďakoval aj všetkým klubovým trénerom za spoluprácu a ich denno-dennú robotu, ktorú odvádzajú.“
Vám sa končí zmluva  so SFZ 30. júna 2022, už ste rozmýšľali nad ďalším krokom – predĺženie spolupráce či klubový futbal? 
„Teraz tu je priestor, aby som si v pokoji vyhodnotil naše účinkovanie za celý rok s touto reprezentačnou kategóriou a pripravil čo najviac informácii o tíme a o hráčoch pre trénera, ktorý chlapcov preberie od júla v osemnástke. Čo bude od leta so mnou, tým som sa zatiaľ nezaoberal, nezáleží to iba na mne. Ešte je dosť času, uvidíme.“