BRATISLAVA (SFZ) – Karantény si užila azda na celý život a tešila sa na rodinu. Slovenská reprezentantka Martina Šurnovská sa po dvoch mesiacoch po vypuknutí pandémie koronavírusu v Európe vrátila z Cypru domov. Futbalistka tímu Apollon Ladies v rozhovore porozprávala o predčasnom ukončení sezóny, návrate repatriačným letom i nástrahách štátnej karantény.

Obmedzenia v súvislosti so šírením koronavírusu stopli v marci celú Európu a neskôr aj takmer celý svet. Ženská futbalová reprezentácia bola poslednou z našich tímov, ktoré ešte stihla odohrať zápasy. Baby boli na turnaji na Cypre, kde Martina pôsobí, takže tam po podujatí zostala a nevrátila sa s družstvom. Následne aj v tomto ostrovnom štáte zaviedli prísne opatrenia a slovenská futbalistka zostala zavretá v svojom prechodnom domove.

Pred dvomi týždňami však konečne prišla na Slovensko. „Rozhodla som sa tak, keďže nám klub oznámil, že na 99 percent sa liga skončí a my môžeme odcestovať, ak máme nejakú možnosť. Bolo to asi pred vyše mesiacom,“ začala rozprávanie Martina Šurnovská.

Keďže bývajú takmer všetky hráčky z tímu spolu, strávili tak v jednom dome dva mesiace, kým sa jej podarilo odcestovať. „Po oznámení od klubu som volala na slovenskú ambasádu na Cypre, aké sú možnosti a žiadala som o repatriáciu. Bol tam veľmi milý pán, ktorý mi vysvetlil, že sa snažia o to, aby vedeli dopraviť domov Slovákov z Cypru. Asi po mesiaci sa mi ozval, že je možnosť ísť vojenským lietadlom, takže sme to dali dokopy a priletela som,“ pokračovala Šurnovská.

Lietadlo pristálo na vojenskom letisku v Kuchyni na Záhorí a potom čakala na všetkých navrátilcov povinná štátna karanténa. „Let bol dosť dlhý, keďže trval dvakrát toľko ako klasicky, bolo to šesť hodín. Vopred sme nevedeli, do ktorého centra pôjdeme. Po tom, čo sme vystúpili, nám oznámili, že ideme do Košíc, teda ďalších šesť hodín. No zostala som veľmi sklamaná. Nie som zvyknutá na žiadny luxus, bývam ako bežný normálny človek. Toto však bola jedna veľká katastrofa. Keby to bol internát, tak je to v pohode, žila som na ňom dva roky. Tu však boli plesnivé steny a paplóny s vankúšmi, radšej ani nechcem vedieť, čo s nimi bolo predtým. Myslím si, že toto je asi jedna z najhorších karantén, takže na to nebudem spomínať v dobrom. Samozrejme, dá sa to vydržať,“ opisovala svoje skúsenosti naša futbalistka, podľa ktorej bola aj strava horšia ako v školskej jedálni. „Tá býva celkom fajn,“ pridala s úsmevom. „Chcela som si ju zabezpečiť sama, chápem, že sa nedá prispôsobiť každému. Snažila som sa zistiť, či si to môžem zariadiť po vlastnej osi, no povedali mi, že nosiť mi jedlo nemusia, ale zaplatiť ho musím,“ vysvetlila okolnosti Martina.

V karanténnom centre strávila šesť dní. „Na piaty deň nás testovali, na šiesty sme mali výsledky. Oznámili mi, že som negatívna a môžem ísť domov. Opýtala som sa, či teda môžem dokončiť tých štrnásť dní v domácej karanténe. Odpoveď bola, že jasné. No moja otázka znela: Mám ísť do domácej karantény, keď budem z Košíc cestovať domov do Šurian vlakom a stretnem ľudí na stanici, vo vlaku so mnou sedeli v kupé? Zdalo sa mi to celkom nelogické a nevidím v tom žiadny význam,“ zamyslela sa Šurnovská. „Nikto mi však nevedel vysvetliť, prečo sa nemám akože s nikým stretnúť, ale môžem cestovať sedem hodín domov.“

Domácu karanténu strávila v penzióne vo svojom meste, aby neblokovala rodinu a tá sa jej našťastie včera skončila.

Aspoň malou náplasťou na tieto útrapy je futbal. Šurnovskej klub Apollon Ladies totiž o predčasnom ukončení súťaže získal cyperský titul. „My sme mali náskok deväť bodov, preto vedenie súťaže rozhodlo, že sme majsterky. Naša liga sa mala skončiť v polovici apríla, takže som tam bola mesiac navyše, i keď sme nehrali od začiatku marca. Pre mňa boli posledné zápasy s reprezentáciou a potom nás zavreli, tam sa nedalo vôbec vychádzať. Toto celé obdobie je veľmi divné. My ako futbalistky sme zvyknuté na pravidelný režim, dopoludnia posilka, potom tréning, zápas. Tak, ako pre všetkých, aj pre nás je to obrovská životná zmena. Má to však možno aj plus, keďže nám futbal už veľmi chýba a budeme mať naň ešte väčšiu chuť,“ pridala s úsmevom šikovná krídelníčka. „V karanténe však bola šanca popracovať na svojich slabých stránkach, na čo sme nemali čas predtým. Takže sa nesťažujem úplne. Áno, futbal mi chýba, ale mala som viac času pre seba.“

Martine sa po sezóne zmluva v Apollone skončila, ale chcela by tam pokračovať. „Som rozhodnutá, že ešte rok by som chcela pôsobiť tam. Teraz je však ťažká situácia niečo riešiť. Uvidíme, ale chcela by som si ešte zahrať na Cypre, budeme hrať Ligu majstrov, som tam už tri roky, cítim sa tam dobre. Povedala by som, že je to môj druhý domov. Poznám klub, oni poznajú mňa, viem, ako funguje, že plní podmienky.“

Šurnovská bola v kontakte aj so spoluhráčkami z národného tímu, keďže posuny zápasov neobišli ani ženskú reprezentáciu. „Bavili sme sa o tejto celej situácii. Pre mnohé bola výhoda, že po návrate z turnaja na Cypre mohli zostať doma, mohli by s rodinami a vyhli sa všetkým týmto veciam, čo som ja absolvovala. Rátali sme však, že aj keď ligy nebudú, tak aspoň repre bude, no nezmeníme to,“ uzavrela Martina Šurnovská, ktorá si už užíva domáce prostredie spolu so svojou rodinou.