BRATISLAVA (SFZ) – Kouč slovenských sokolov Pavel Hapal zažil rok plný zmien. Na jeho začiatku bol trénerom slovenskej reprezentácie do 21 rokov, v marci prijal ponuku Sparty Praha a sťahoval sa do Čiech. V júli s ním vedenie pražského klubu predčasne ukončilo spoluprácu a v pondelok 22. októbra ho výkonný výbor SFZ schválil vo funkcii trénera slovenskej reprezentácie. Ako Pavel Hapal prežíval rok 2018 prezradil v rozhovore pre futbalsfz.sk.

Zažili ste niekedy vo svojej kariére taký hektický a náročný rok, akým bol ten 2018?
„Keď mám povedať pravdu, veru nie, a to nie som človek, ktorý sa obzerá za seba a do minulosti. Čo sa týka trénerských turbulencií, skutočne sa toho v mojom profesionálnom živote udialo toľko, ako som doteraz ešte nezažil. Úprimne, bolo tých zmien na mňa veľa. Verím, že sa to už teraz ustáli (úsmev).“

Kedy vám bolo v roku 2018 najťažšie?
„Určite vtedy, keď som dostal ponuku od Sparty Praha a musel som sa rozhodovať či odídem od reprezentácie do 21 rokov, ktorú som v tom čase viedol. Také pocity som ešte nezažil a bolo to pre mňa najťažšie rozhodovanie. Na jednej strane Sparta, ktorá bola veľkou výzvou a na druhej strane sa mi nechcelo odísť zo Slovenského futbalového zväzu, kde som sa cítil dobre a aj moje pôsobenie pri dvadsaťjednotke bolo úspešné.“

A kedy vám bolo naopak najpríjemnejšie?
„Potom, ako sa moje angažmán v Sparte skončilo predčasne a hoci nebolo úspešné, napriek tomu prišla ponuka zo Slovenského futbalového zväzu viesť A- reprezentáciu Slovenska. Bola to najväčšia a najpríjemnejšia záležitosť v mojej doterajšej kariére celkovo. Veď snom každého trénera je byť koučom národného tímu, to je pre nás tá najväčšia výzva a sen, ktorý sa mne splnil.“

Priznali ste, že rok 2018 bol pre vás z hľadiska zmien veľmi hektický. Ako sa to na vás odrazilo, ako vás to ovplyvnilo?
„Neviem či som sa zmenil, snažím sa byť stále rovnaký, ale v zmýšľaní som sa určite posunul ďalej. Prežil som negatívne, ale aj pozitívne veci a z oboch sa snažím vyťažiť to, čo považujem pre seba za najlepšie, to o čo sa budem môcť aj v budúcnosti oprieť. Súhlasím s tým, že všetko, dobré aj to zlé nás v živote posúva.“

Sú veci, ktoré by ste s odstupom času urobili inak?
„Už som spomenul, že nie som človek, ktorý sa pozerá do minulosti. Samozrejme, že si niektoré veci rozoberiem a snažím sa z nich si niečo pre seba zobrať, ale veľmi sa v tom nerýpem. Už sa to raz stalo a to už nezmením. Navyše futbalový život je veľmi rýchly, zápas strieda zápas, každý so sebou prinesie niečo nové a vždy sú okolo toho nové emócie. Poučím sa z chýb a snažím sa ich ďalej v dobrom rozvíjať v prospech mužstva a jeho úspechu.“

V slovenskom futbale, ale aj v štruktúrach SFZ, ste si urobili dobré meno ako tréner reprezentácie do 21 rokov. Predsa len, aké to bolo, keď prišla ponuka zo Sparty? 
„Už som povedal, že pre mňa veľmi ťažké. Všetko sa to zomlelo rýchlo, veľa času na rozhodovanie som nemal. Vedel som, že keby som túto výzvu, lebo trénovať Spartu je výzva, odmietol, už by sa taká príležitosť pravdepodobne nezopakovala. Musel som sa rýchlo stretnúť s prezidentom SFZ Jánom Kováčikom, s ktorým som mal a stále mám dobré vzťahy a osobne som mu chcel vysvetliť svoje pocity. Vážim si, že to pochopil a nerobil mi problémy.“

Nemali ste obavu, že ste si týmto rozhodnutím zatvorili dvere na SFZ?
„Som rád, že ľudia na SFZ na mňa nezanevreli, že ma chápali a mne sa s nimi skutočne lúčilo ťažko. Hovoril som im, že verím, že ma pochopia. Aj prezidentovi som vravel, že to nechcem „lámať cez koleno“, ale on sám cítil, že je to pre mňa výzva a chápal ma. Rozlúčili sme sa v dobrom a ja si to veľmi vážim.“

Prečo vám to v Sparte nevyšlo?
„Keď si to dnes hodnotím, podpísalo sa pod to veľa aspektov. Sparta je klub, v ktorom treba mať výsledky hneď, nedá sa na ne čakať. A želané výsledky neprichádzali napriek tomu, že pod mojím vedením sme prehrali dvakrát, raz v lige a raz v predkole pohára. Mali sme však na konte veľa remíz. Vyhrali sme zápasy, kde sa to až tak neočakávalo, naopak remizovali sme v takých, kde sme mali zvíťaziť. A tak majiteľ usúdil, že už nemám čo mužstvu dať, hoci ja som to tak necítil a stále si to nemyslím. Netreba sa však v tom už ďalej babrať. Žiaľ, vo futbale dnes o veciach rozhodujú majitelia, aj tých, ktoré sa týkajú športovej stránky.“

Keď tréner Ján Kozák po vlastnom rozhodnutí a nečakane skončil pri reprezentácii, napadlo vám, že by sa vám prezident SFZ Ján Kováčik mohol ozvať s ponukou?
„Odchod trénera Kozáka bol rýchly pre SFZ, ale aj pre verejnosť. Keď som sa o tom dozvedel, vôbec mi nenapadlo, že by som takú ponuku mohol dostať. Keď sa v médiách začali objavovať mená možných nástupcov, tak mi to prešlo hlavou, ale stále som tomu neveril. Až keď ma prezident po zápase vo Švédsku oslovil, začalo to byť pre mňa vážne.“

Ako ste sa cítili po tom telefonáte?
„Bol to pre mňa najkrajší moment v kariére. My sme s prezidentom Kováčikom mali dobré vzťahy a zostali sme v kontakte aj po mojom odchode do Sparty. Keď prišiel do Prahy, ozval sa, či si nedáme kávu alebo obed a podebatovali sme. Po tom telefonáte som spočiatku ani nevedel, čo mám povedať, chvíľu trvalo, kým mi to všetko došlo, som za to veľmi rád.“

Rozmýšľali ste čo i len percentom, že by ste tú ponuku odmietli?
„Vôbec. Považoval a považujem to za veľké vyznamenanie svojej práce nielen pri dvadsaťjednotke, ale v slovenskom futbale celkovo. Myslím si, že som na Slovensku rešpektovanou osobou, ľudia vo futbale, ale aj samotná verejnosť ma prijali a cítim sa tu výborne. Skrátka na tú ponuku som bez zaváhania prikývol.“

Uvedomili ste si, že budete prvým zahraničným trénerom pri seniorskej reprezentácii Slovenska?
„V takej chvíli si človek veľa vecí neuvedomí, v hlave rieši totiž množstvo myšlienok. Poviem to tak, že to bolo podobné, ako keď som teraz robil nomináciu na zápasy s Ukrajinou a Českom. Vôbec mi pri jej tvorbe nenapadlo, že tam nemám ani jedného hráča zo slovenskej ligy, riešil som tam veľmi veľa vecí a tento fakt som si uvedomil, až keď sa to objavilo v médiách. A rovnaké to bolo aj s informáciou, že som prvým cudzincom pri slovenskom nároďáku. Až keď som si to prečítal v novinách, mi to došlo. Je to pre mňa skutočne veľká pocta.“

Po tom ako ste ponuku prijali, čo bolo pre vás najťažšie?
„Čo sa týka mužstva, vedel som, že je vyskladané z tých najlepších, že v tomto smere veľké zmeny robiť nebudem. Najväčšiu dilemu som preto mal pri tvorbe realizačného tímu. Voľba asistenta bola u mňa jasná. S Otom Brunegrafom robíme spolu roky, náš vzťah je nadštandardný, vyhovujeme si nielen pracovne, ale aj ľudsky, ale rozmýšľal som nad ostatnými členmi. Našťastie som veľmi rýchlo dostal od SFZ informáciu, že mám pri tvorbe realizáku voľnú ruku a môžem si ho vybrať podľa seba. Priznám sa, že sa mi uľavilo. Pri reprezentácii do 21 rokov som takmer tri roky pracoval s ľuďmi, s ktorými sme vytvorili dobrú partiu a dôverujeme si. Áčko je vyšší level ako dvadsaťjednotka, a preto som sa chcel obklopiť tými, ktorých poznám a verím im, na ktorých sa môžem spoľahnúť.“

Na realizačný tím okolo trénera Kozáka boli však zvyknutí hráči. Ako sa vám pozdával prvý zraz?
„Fakt, že som tam mal svojich ľudí, mi veľmi pomohol. Pri áčku totiž tréner pracuje s hráčmi, ktorí sú vekovo rozdielni. Sú tam starší ako napríklad kapitán Martin Škrtel a potom mladíci, teda nie je to ako pri dvadsaťjednotke, kde sú všetci rovnako starí a  komunikácia je iná. Pre mňa bolo preto dobré, že sa môžem na sto percent oprieť o ľudí, ktorí sú mi blízki, lebo som sa mohol sústrediť na spoznávanie tímu ako takého a nemusel som riešiť nič iné. Čo sa týka realizačného tímu, nemal som pocit, že by bol na zraze nejaký problém, všetko fungovalo tak, ako malo až na výsledok s Českom. Myslím si však, že tá prehra nám môže v kvalifikácii na ME pomôcť.“

K mužstvu ste prišli pred poslednými dvoma zápasmi v Lige národov. Už pred jej štartom váš predchodca Ján Kozák musel riešiť otázku či staršia generácia hráčov, ktorí už majú cez tridsať rokov, bude pokračovať ďalej. Rovnako ste ju museli pri svojom nástupe riešiť aj vy. Začali sa totiž objavovať informácie, že po odchode trénera Kozáka, niektorí starší hráči nebudú chcieť pokračovať.
„S Otom sme hneď po našom nástupe do funkcie vycestovali za niektorými reprezentanti, s inými pre krátkosť času, som sa spojil telefonicky a nikto mi nepovedal, že skončí. Doteraz nemám indície a ani mi nikto z nich nenaznačil, že tak chce urobiť. Myslím si, že všetci majú, čo mužstvu stále dať. Svedčí o tom napríklad aj fakt, že o Martina Škrtela majú stále záujem popredné kluby a jeho výkonnosť je vysoká. Je to generácia hráčov, ktorá chce ešte niečo dokázať a má dostatočnú motiváciu - vybojovať si miestenku na európsky šampionát a potom sa uvidí. Momentálne nechcem nič viac riešiť ako len samotnú kvalifikáciu a fakt, aby sme boli v nej úspešní.“

Váš prvý zraz však nebol úplne bezproblémový. Museli ste sa zaoberať Vladimírom Weissom, ktorý v Prahe predčasne opustil striedačku a následne sa vyjadril, že pod vaším vedením už nechce reprezentovať.
„Je to jeho rozhodnutie a ja ho rešpektujem. Možno zle pochopil celú anabázu ohľadom zápasov s Ukrajinou a Českom. Myslel som si, že náš vzťah bude v poriadku. Podľa mňa reagoval skratovo, dalo sa to vyriešiť aj inak, hoci rozhovorom. Ale keď sa už rozhodol tak, ako sa rozhodol, som rád, že sa tak stalo teraz a nie počas kvalifikácie. Futbal je kolektívny šport a tým, ako sa zachoval, prejavil neúctu k mužstvu a ublížil mu. Hoci som tréner, snažím sa byť s hráčmi na jednej lodi. Ego jednotlivca nesmie prevýšiť kolektív. Aj veľkí hráči ako sú Messi či Ronaldo pochopili, že bez tímu nič nedokážu.“

Máte za sebou dva zápasy s Ukrajinou a s Českom? Čo vám ukázali?
„Duel s Ukrajinou, v ktorom sme vyhrali 4:1 mi ukázal, že kvalita i nasadenie mužstva je na vysokej úrovni, napriek tomu, že sa ozvali hlasy o sile Ukrajiny, ktorá proti nám nenastúpila v najsilnejšom zložení. V súboji s Českom sme potrebovali vyhrať. Potom, ako sme inkasovali gól, sme so zápasom nedokázali nič urobiť a prehrali sme 0:1. V týchto zápasoch som videl, že máme dve tváre. Tá pozitívna je, že vieme dávať góly, máme svoju kvalitu, ale máme aj na čom pracovať a čo zlepšovať.“

V kvalifikácii na ME 2020 sa stretneme s Chorvátmi, Maďarmi, Walesom a Azerbajdžanom. Ako sa vám pozdáva žreb?
„Viem, že v skupine nemáme mužstvá, ktoré dlhodobo patria medzi špičku. Myslím si však, že máme ťažký žreb. Chorvátov treba považovať za topfavorita, veď na nedávnom svetovom šampionáte skončili druhí. S Maďarskom a Walesom to bude otvorený boj. Podľa mňa máme kvalitu na to, aby sme postúpili.“

Stihli ste si počas vianočných sviatkov oddýchnuť?
„Prvýkrát som vianočné obdobie netrávil doma. Dali sme si ako rodina darček, Vianoce v teple a prišli sme až pred Silvestrom. Bol som rád, že som mohol byť takto s rodinou, na ktorú som v poslednom čase nemal veľa času. Užili sme si to, bol to príjemný čas počas ktorého som si oddýchol.“

Čo si želáte do roku 2019?
„Zdravie a nielen pre seba a moju rodinu, ale všetkým fanúšikom a najmä hráčom, bez zdravia to nejde. Lebo len keď budú hráči zdraví, vieme urobiť maximum pre úspech. Fanúšikom, ale aj všetkým ľuďom, ktorí vo futbale pracujú želám postup na ME a čo najmenej zápasov so smutným koncom.“