BRATISLAVA (SFZ) – Napriek mladému veku patria medzi najväčšie hviezdy našej reprezentácie a majú pevné miesto v špičkových európskych kluboch. Milan Škriniar a Stanislav Lobotka v rozhovore pre mesačník Forbes prezradili, ako vnímajú svoju hodnotu na futbalovom trhu, čo si kúpili z prvej výplaty, ale i to, ako zvládli ťažké obdobia vo futbalovom živote.

Obaja mladí reprezentanti sa dokázali presadiť v najkvalitnejších ligách a s ich menami sa v poslednom období spájali ponuky na prestup do veľkých klubov. Milan Škriniar patrí v Interi Miláno medzi piliere obrany a Stano Lobotka si našiel pevné miesto v tíme Celta Vigo. No prestupové špekulácie o jeho odchode sú takmer na dennom poriadku. „Stále sa niečo píše, ale snažím sa na to nesústreďovať. Ak to nie je niečo aktuálne, že by mi agent volal, že ma niekde chcú a je tu konkrétna ponuka... Kým nedostanem konkrétne informácie, tak to nevnímam,“ prezradil Lobotka, ktorý v zime predĺžil zmluvu v Celte a klub mu navýšil plat o sto percent. „Ja som tam šťastný, je to super klub, španielska liga je skvelá. Dali mi výborné podmienky. Až ma prekvapilo, že tak rýchlo, po pol roku, mi ponúkli novú zmluvu,“ vysvetlil šikovný stredopoliar, ktorého chcel práve Škriniarov Inter, ale aj Hamšíkov Neapol. „O Interi viem, v zime ma chceli, ale kluby sa nedohodli na sume, keďže Inter mal problém s rozpočtom, aby dodržali pravidlá finančného fair play. A Celta ma nechcela za 17 miliónov pustiť, takže to padlo. Neapol, tam som si s Marekom Hamšíkom volal, bol tam nejaký záujem. Tréner sa na mňa pýtal, ale situácia sa zmenila, odišiel, takže to neriešim,“ pridal Stano.
Na prestupovom trhu bola bitka aj o Milana Škriniara. „Samozrejme, teší ma, že je o mňa záujem zo zahraničných veľkoklubov. Tieto správy som zachytil na internete aj ja, že poslali na Inter nejakú ponuku a o niektorých ma informoval aj môj agent Karol Csontó.  Ale bližšie sme to nerozoberali, ani s Interom, ani s agentom. Už som sa aj vyjadril, že som spokojný v Interi. Podarilo sa nám po siedmich rokoch dostať do skupinovej fázy Ligy majstrov. To je veľmi veľká vec a ľudia to aj tak vnímajú,“ vyjadril sa rodák zo Žiaru nad Hronom.
Hodnota našich futbalistov rapídne stúpa. Ako vníma Milan, že je hoden 60 miliónov eur? „Ja si to veľmi neuvedomujem, že tých 60 miliónov akože „stojím ja“, moja osoba. Myslím si, že je to tak aj dobre. Keby som si začal hovoriť – ja stojím 60 miliónov, čo teraz, pôjdem po chodníku, niečo sa mi stane a čo? V podstate to beriem tak, ako keď som išiel zo Žiliny do Sampdorie za milión - milión dvestotisíc. Sústreďujem sa na futbal, tieto správy aj tak nemám v moci. Keď klub chce, tak mi o tom povie, keď nie, nemusí. Takže sa niektoré správy ani nemám ako dozvedieť. Špekulácie tu boli stále, svetové kluby sa v rôznych správach striedali...“

A čo na to hovorí 50-miliónový Lobotka? „Myslím, že to je šialená hodnota. Keď si zoberiete, čo všetko za to môžete mať... Aj by som bol radšej, keby to bola nižšia suma a tie peniaze sa využili nejako inak. Ale ja trendy vo futbale neurčujem, a keď sa nájde niekto, kto zaplatí takú šialenú sumu, tak to tak bude,“ vyjadril sa záložník Celty Vigo.

V ich živote sa už nejaký čas točia veľké peniaze, no dvojica si zaspomínala aj na to, aké boli ich začiatky. „Moja prvá výplata bola, keď som začal v Trenčíne a mal som prvú profesionálnu zmluvu. To som mal asi 15 rokov a bolo to nejakých 333 eur,“ prezradil Lobotka a Škriniar ho so smiechom doplnil: „To si mal dobré! Ja si pamätám zo Žiliny, ešte som nemal profesionálnu zmluvu a mal som asi 100 alebo 150 eur. Potom začali kluby po celom Slovensku dávať tých 333 eur. To bola vtedy najmenšia výplata.“
A ako ju Stano minul? „Tuším som sa išiel najesť a kúpiť si tričko a tenisky. Keď mi prišli tie peniaze, cítil som sa ako najbohatší človek v Trenčíne, s 333 eurami. Bol som sa potešiť, ale na druhej strane som si niečo kúpil a o týždeň som pozeral, kam sa peniaze podeli.“

Prvou zahraničnou štáciou Milana Škriniara bola Sampdoria Janov, kam prestúpil zo Žiliny pred dvoma rokmi. „Všetci si myslia, aké je to jednoduché, futbalista je v zahraničí, všetko je super, idú mu peniaze. Ale na druhej strane, ak ste sám v novej krajine, neviete jazyk, tak to také jednoduché nie je. Nebol som úplne presvedčený, že robím dobre, keď som tam. Zo začiatku som vôbec nehrával, tréner ma nejako odstavoval, ani som netrénoval s mužstvom. To bolo ťažké obdobie, asi pol roka. Neodohral som skoro nič. Nechcel som sedieť na lavičke, tlačil som to tým smerom, že chcem ísť preč, aj keby som sa mal vrátiť. Ale potom sa v lete zmenil tréner, začal som hrávať a odohral som už väčšinu zápasov. A zrazu akoby sa všetko začalo otáčať. Aj život začnete inak vnímať, keď už vám futbal ide lepšie,“ opísal prvé kroky v Taliansku tvrdý obranca, pre ktorého to bolo najťažšie obdobie. „Nejako som sa cez to preniesol. Hovoril som si, že sa to môže otočiť a nakoniec sa to aj stalo.“
Podobnú skúsenosť má ja jeho reprezentačný kolega Lobotka. „Asi tiež ten úplný začiatok po odchode do Ajaxu. Predstavili ma rodine, kde som mal bývať, a zdalo sa  mi to také - mám nejakú inú rodinu? Čo som tu - akože teraz sirota? Bolo mi ľúto za mojou rodinou, uvažoval som, že to asi nezvládnem. Som ďaleko od domova, neviem reč. Nezvládal som to dobre. Ale potom som si povedal - proste to musím zvládnuť. Takáto šanca - čo by za ňu niekto iný dal? A ja chcem ísť naspäť,“ dodal Stanislav Lobotka, ktorý zabojoval a odmenou bol neskorší prestup do Španielska. Spoločné fotografie sú tiež z mesačníka Forbes.