BRATISLAVA (SFZ/BRANISLAV SARŇÁK) – Po jeho boku stojí už jedenásť rokov. Spolu zažili skvelé úspechy so Žilinou a aj s výberom do dvadsaťjeden rokov. Oto Brunegraf spolupracuje s Pavlom Hapalom od roku 2007, keď sa prvý raz stretli v Nitre. Brunegraf si pre futbalsfz.sk zaspomínal na ich spoločné začiatky a prezradil, aký je ich trénerský vzťah.

Čo pre vás znamená byť pri prvej reprezentácii?
„Je to vrchol trénerského snaženia sa. Je to zaväzujúce, lebo každý futbalový fanúšik sleduje A-tím a komentuje jeho výsledky a hru.“

Pozíciu asistenta trénera pri Pavlovi Hapalovi zastávate od roku 2007. Ako si spomínate na spoločné začiatky?
„Bolo to veľmi zaujímavé, on ma nepoznal, ale ja jeho áno. Stretli sme sa v Nitre. V tom období som bol poverený vedením prvého mužstva a možno som aj tri tréningy viedol. Po jeho príchode sme si však bez problémov vyjasnili tieto záležitosti. Náš vzťah sme postupne začali zakladať na úprimnosti a tak to pretrváva až doteraz.“

Na čom ešte okrem úprimnosti stojí váš trénerský vzťah? Jedenásť rokov je predsa dosť dlhý čas…
„To neznamená, že počas tohto obdobia sme nemuseli riešiť veci, ktoré sme si následne vyjasňovali. Naša spolupráca postúpila do takej úrovne, že vieme, čo môžeme od seba očakávať a to najmä vo veciach, kedy sa treba rozhodovať veľmi rýchlo a správne. Ďalšie piliere našej spolupráce sú odbornosť a spoločný pohľad na futbal.“

Aká je deľba práce vo vašej dvojici?
„O všetkom pracovnom sa bavíme spoločne. Máme rozdelenú komunikáciu s hráčmi. Je úplne jasné, že Pavel, z pozície hlavného trénera, rozpráva s nosnými futbalistami. Podporné informácie mu dávam ja. Navzájom si niektorých hráčov sledujeme a vymieňame si správy, ktoré uznáme za dôležité, či je to zdravotný stav alebo športová forma.“

A v tréningovom procese to máte ako rozdelené?
„Takisto obsah tréningov riešime spoločne. Potom je to už vyselektované a odkomunikované s kondičným trénerom či koučom brankárov. Tak to bolo na klubovej úrovni a aj pri reprezentácii.“

K A-mužstvu ste si vzali realizačný tím z úspešnej dvadsaťjednotky…
„Zobrali sme k sebe ľudí, s ktorými sa dobre poznáme a aj od nich vieme, čo môžeme čakať. Ľudsky sme si sadli a za tri roky pri dvadsaťjednotke, aj čo to preskákali. Pracujeme na rovnakej vlne a to je dôležité.“

Ako trénerská dvojica ste sa výrazne zapísali v Žiline, s ktorou ste vyhrali slovenskú ligu a hrali aj v Lige majstrov. Ďalší úspech ste mali s dvadsaťjednotkou, s ktorou ste hrali na ME. Čo bolo pre vás viac?
„Asi tá dvadsaťjednotka, s ktorou sme mali skvelý výsledok na európskom šampionáte v podobe piateho miesta a boli sme blízko k postupu medzi štyroch najlepších. To boli krásne emócie. Rovnako aj Žilina a Liga majstrov bolo niečo úžasné. Verím, že sa to v najbližšom období ešte podarí nejakým našim klubom. Hrať takúto súťaž je skvelé.“

Na ktoré spoločné pôsobisko spomínate najradšej?
„Je to veľmi ťažké takto povedať, každé pôsobisko malo svoje čaro. Špecifické to však bolo v Nitre, kde sme sa prvý raz stretli. V tej sezóne sme sa s tímom umiestnili na doposiaľ najlepšom mieste Nitry v našej najvyššej súťaži, obsadili sme 3. priečku. Vstup do sezóny sme mali parádny. Bolo to krásne obdobie.“

Poďme k novým cieľom. S dvadsaťjednotkou ste už medzi európskou smotánkou boli. Teraz je na rade „áčko“…
„Chceme to, samozrejme, dokázať. Dostať sa na šampionát s A-tímom, tak to musí byť ešte väčší zážitok ako s mladíkmi. Máme pred sebou veľa práce, tešíme sa na ňu a je to pre nás výzva. Cieľ tak máme všetci jasný a spoločný. Chceme byť úspešní.“

Chvíľu ste s Hapalom boli od seba, keď vy ste boli pri dvadsaťjednotke a Hapal v Sparte Praha. Boli ste v spojení aj v tomto čase?
„Pavel odchádzal od niečoho, čo sme mali zažité a práca bola nastavená. Neprichádzal som k niečomu novému. V kontake sme však boli. V tom čase som si želal, aby sme aj po dvojzápase s Albánskom boli v hre o barážovú pozíciu, čo sa nám aj dvoma výhrami podarilo. Potom som šiel za ním do Sparty…“

Ako by ste charakterizovali Pavla Hapala?
„Je ľudský, pracovitý a férový.“