POPRAD – Ôsmy ročník konferencie Šport a právo posunul úroveň odbornej debaty s touto tematikou z mnohých aspektov na ďalší vyšší level.

Organizátori zostavili dvojdňový program okolo piatich okrúhlych stolov, každý so špecifickou témou a odborníkmi, ktorí počas rozpravy  prezentovali nielen svoj názor a postoj inštitúcie, ktorej farby hájili, ale aj súvislosti a perspektívu riešenia daného problému. Vlastne jedinou veľkou škodou bolo, že dvojdňový seminár bol málo na úplne podrobnú analýzu a rozpracovanie mnohých námetov, pretože drvivá väčšina diskutujúcich prinášala vo svojich výpovediach ďalšie a ďalšie zmysluplné podnety.

Pri prvom stole s témou Ako ovplyvňujú paragrafy fungovanie športových zväzov? zhrnul Peter Sepeši obdobie rokov 2016 - 2020 z pohľadu plnenia Programového vyhlásenie vlády SR v oblasti športu a potom došlo ku zhode názoru, úplne logickému výsledku - nie všetko je u nás v športe v poriadku. Logicky, keď je spoločnosť v problémoch, nemôže byť šport, ako odraz reality, bez nich. Takže cítiť únavu a skepsu z byrokracie a nádej, že  základný strategický dokument štátu v oblasti športu, teda programové vyhlásenie vlády, ktorá vzíde z budúcoročných volieb, v etape 2020 - 2024 bude reflektovať všetky relevatné, racionálne a perspektívne podnety. “Šport je len jeden, aj keď ma množstvo odvetví,“ vytýčil zmysel ukončenia žabo-myších vojen prezident SFZ Ján Kováčik. “Máme ministerstvo kultúry a verejnosť vníma  kultúru ako dôležitú,“ tak reagoval šéf basketbalového zväzu Miloš Drgoň na otázku o potrebe vzniku ministerstva športu (aj keď opäť by malo v referáte aj inú oblasť, podľa návrhu cestovný ruch) slovne hodenou rukavicou.

V debate Šport na úrovni samosprávnych krajov, miest a obcí; kde sme a kde by sme chceli byť? Rezonovalo vystúpenie Daniela Jendrichovského. Skúseného, úspešného a pričasto a priveľmi sklamaného funkcionára. Nebolo to len vyplakávanie, ale východisko, aký konkrétny typ podpory potrebuje športový klub od VÚC a obce či mest a ako mu tie môžu najefektívnejšie pomôcť, popísal jasne.  Aj preto bolo jeho vystúpenie potrebné, aby nahlas zaznelo, že od vzniku Slovenskej republiky nie je spracovaný žiadny komplexný vládny materiál, týkajúci sa športu na úrovni územnej samosprávy, vrátane športovej infraštruktúry. Nie je otázka, či by mal existovať, ale aké priority musí obsahovať!

Postoj zástupcov piatich strán pri debate na zásadnú tému Čím sa pokúsia politické strany zaujať voliča v rámci svojich politík v oblasti športu? bol vo viacerých nastolených bodoch diametrálne odlišný. Jozef Burian, Jozef Mihál, Dušan Tittel, Roman Vajaš a Richard Sulík povedali dosť, ale tak, aby nedali politickým rivalom možnosť dostať sa bližšie k tézam ich strán. Nuž, predvolebný boj sa začal, aj keď ho ešte nikto nevyhlásil. Preto bolo vystúpenie Romana Vajaša veľkým sklamaním, čo potvrdili aj reakcie z publika. Každá z podtém – fond na podporu športu, príspevok na športovú  činnosť dieťaťa, nové ministerstvo (aj) športu – by si zaslúžila samostatnú diskusiu a výrazne viac času, aj toto obnažovanie názorov politikov však napovedalo veľa.

Nové projekty v slovenskom športe - prezentácie športových projektov boli čerstvou vodou v  stojatých vodách športu na Slovensku. Každý z aktérov debaty, od Jána Letka, cez Richarda Pavlikovského, Andreja Petrovaja, Ľuboša Sarnovského, Jaroslava Šišoláka až po Miroslava Mackulína, predložil niečo zmysluplné. Premyslené a spracované, ponúknuté nejakej skupine ľudí a overené, že to funguje a právom si robí nárok, aby zásah projektu bol väčší, v ideálnom prípade s podporou inštitúcii – štátnych i súkromných  - celorepublikový. Hudba budúcnosti, je na zodpovedných – lebo takí musia byť!  - aby to nebola hudba budúcnosti ďalekej.

Vymožiteľnosť práva v športe bola primárne odborná diskusia. Práve odbornosť bola kľúčová pri vyjadreniach odborníkov z pódia. Alica Fisterová, hlavný kontrolór špprtu, Zuzana Zajíčková, expertka na športovú legislatívu, Peter Mihál a ďalší reagovali na aktuálne otázky – obsah káuz, lehoty na skrátenie sporov, aká je pozícia kontrolóra v športe a ďalšie. Opäť bol hlavným problémom čas, lebo každý chcel, vedel a plánoval povedať oveľa viac, ako mu priestor ponúkol.

Osviežujúcim bonusom bolo vystúpenia ministra šťastia Vlada Syneka. Myšlienky, nútiace k ďalšiemu zamysleniu, boli otvorením cesty k vlastnému skúmaniu odpovede k nahodenej téme Šport, rozum a srdce.

Ešte jeden veľmi svetlý bod konferencie: perfektný výkon moderátora, sprievodcu a tmelu dvojdňového programu Martina Čánika. V rebríčku kvality účastníkov absolútne popredná priečka!

Dobrá akcia, stála za to. Zhodli sa aktéri, účastníci aj tí, čo podujatie sledovali cez streamy. Latku kvality posunula vysoko, ďalší ročník konferencie Šport a právo má logickú ambíciu už nastavenú nepodliezť. Bude na to treba veľa roboty.