BRATISLAVA (SFZ/mr) – Rok 2017 bol pre slovenského reprezentanta Stanislava Lobotku jedným z najlepších, ale aj najnáročnejších v kariére. Preto bol rád, že mu vo Vigu dali voľno a mohol stráviť najkrajšie sviatky roka na Slovensku s rodinou. Aké boli Vianoce v rodine Lobotkovcov a čo si Stano želá do nového roka 2018, prezradil pre portál futbalsfz.sk.

Ešte 23. decembra ste hrali zápas, kde ste napokon trávili vianočné sviatky?

„Stihol som prísť na Slovensko. Pricestoval som na Štedrý deň a teším sa, že som mohol byť doma s rodinou, s rodičmi a so sestrami, pretože tento rok sú pre mňa koncoročné sviatky krátke. Naspäť do Viga letím už v piatok 29. decembra.“

Posledný duel ste hrali na ihrisku La Corune a vyhrali ste 3:1. Domov ste si teda priniesli aj dobrú náladu.

„Bol to dôležitý zápas, mal svoj náboj, pretože to bolo derby a tak som rád, že sme v tomto meraní síl boli úspešnejší my. Na druhej strane ja som typ človeka, ktorý by domov pricestoval s dobrou náladou aj vtedy, ak by sme prehrali. Neúspechy či smútky si prežívam vo vnútri, navonok sa snažím byť pozitívny, aby som neprenášal zlú náladu na iných. Navyše, keby sme aj prehrali, už by som to nezmenil a nekazil by som si tým pohodu a radosť z toho, že som mohol byť doma s rodinou. Samozrejme je však lepšie, že sme si pripísali víťazstvo.“

Vianoce sú sviatkami pohody v kruhu najbližších, ale neodmysliteľne k nim patria aj darčeky. Kupujete ich na poslednú chvíľu?

„Nie, nepatrím medzi tých, ktorí darčeky riešia v hodine dvanástej. Snažím sa však obdarovať ľudí tým, čo potrebujú, aby to potom využili a tak sa ich spýtam na ich priania, ale snažím sa vymyslieť aj nejaké prekvapenie.“

Boli teda Vianoce u Lobotkovcov bohaté?

„To neviem posúdiť. Mamine sme so sestrami kúpili zlaté náušnice a veľmi sa z nich tešila. Ocino potreboval kozmetiku a sestry si želali laserový depilátor, tak som im ním urobil radosť.“

A čo ste si našli pod stromčekom vy?

„Kozmetiku, elektrickú zubnú kefku a nemohli chýbať ponožky (smiech). Dôležité však bolo, že sme mohli byť všetci spolu, pretože sme sa dlho nevideli, a tak som si tú pohodu veľmi užil.“

Ktoré z vianočných jedál máte najradšej?

„Práve teraz sa mi varí klobáska (smiech), ale veľmi som si pochutil na šaláte a kaprovi. Sladkosti veľmi nemusím, keď už mám zhrešiť, tak radšej tá spomínaná klobáska či slaninka.“

Ste typ, ktorý si musí dávať pozor na váhu. Povedal vám tréner pred odchodom na sviatky, že si máte strážiť hmotnosť?

„Až tak dobre ešte po španielsky nerozumiem, takže tento príkaz som tam nepostrehol (úsmev), ale veru si musím dávať pozor na váhu. Práve preto vynechávam vianočné sladkosti, lebo ja by som bol schopný zjesť všetky, ktoré by sa na mise nachádzali, no tak či tak by som bol hladný a musel by som sa najesť. Preto si radšej pochutím na domácich mäsových výrobkoch, ktoré má aj zasýtia.“

Spomínali ste, že naspäť do Viga odlietate už v piatok 29. decembra, aj ste počas tých piatich dní, ktoré ste strávili doma, trénovali individuálne?

„Nie. Bol som si s kamarátmi akurát zahrať futbal v telocvični. Rozhodol som sa totiž tých pár dní nerobiť nič. Niekedy je prospešnejší oddych. Veď zápas sme hrali 23. decembra a za ten čas kondíciu nestratím. Navyše v sobotu 30. decembra už zase zarezávame naplno.“

Na Silvestra budete v Španielsku. Už máte na tento deň plány? Príde vás niekto pozrieť?

„Zatiaľ nemám nič isté, ale snažím sa zorganizovať kamarátov a kamarátky, aby za mnou prišli, lebo predsa len by som bol nerád posledný deň v roku sám. Uvidíme, ako to napokon dopadne.“

Už ste sa vo Vigu udomácnili?

„Táto krajina mi vyhovuje. Pripadá mi to, akoby som tam už žil dva roky a nielen polroka. Ľudia sú tam veľmi priateľskí, usmievaví. Je mi tam dobre.“

Predtým ste hrávali v Dánsku, čím sa odlišujú Španieli od Dánov?

„Aj Dáni boli dobrí ľudia, veľmi pracovití, všetko robili načas, ale Španieli sú pokojní, dávajú si so všetkým načas (smiech). Majú svoju pohodu. Aj vo futbale je to tak. Si profesionál a máš vedieť, čo potrebuješ. Keď budeš ponocovať hoci do štvrtej rána, je to tvoja vec a ponesieš si potom za to zodpovednosť.“

Akoby ste porovnali španielsky a dánsky futbal?

„V Španielsku hrajú najlepší futbalisti sveta, liga má vyššiu úroveň, hráči sú technickejší, lepšie pracujú s loptou. No ja som mal od malička šťastie na trénerov. Vždy ma viedli takí, ktorí chceli hrať futbal a nezväzovali nás taktikou. A aj v Dánsku som mal takého a to mi vyhovovalo, aj preto som sa tam veľa naučil.“

Po Milanovi Škriniarovi vás mnohí odborníci považujú za ďalšieho Slováka, ktorý má pred sebou sľubnú kariéru a jeho cena na trhu bude veľmi stúpať. Vnímate to?

„Tieto veci neriešim. Rozoberajú to najmä médiá a ja sa tým nezaoberám. Sústredím sa na seba, aby som podával čo najlepšie výkony a keď to má prísť, tak to príde.“

Tento rok patril vo vašej kariére k tým najúspešnejším. S tímom do 21 rokov ste postúpili na ME, kde vás dvakrát vyhlásili za hráča zápasu, prestúpili ste do Španielska, udomácnili ste sa v reprezentačnom ačku, strelili ste svoj prvý gól v reprezentácii, ktorý znamená, že ste prvým Slovákom, ktorý skóroval vo Wembley.

„Tento rok bol pre mňa skutočne prelomový. Veď s dvadsaťjednotkou sme na šampionáte podávali dobré výkony a postup do semifinále nám utiekol o vlások. Myslím si, že aj vďaka výkonom na ME mi potom vyšiel prestup do Celty Vigo. Postupne som si vybojoval stabilné miesto v zostave Viga, ale aj v reprezentácii, som naozaj spokojný. A šťastný som aj preto, že som zdravý ja i moja rodina. Bol to veľmi pekný rok.“

A ktorý moment bol pre vás v roku 2017 najkrajší, nezabudnuteľný?

„Všetky boli krásne, ale ten naj bol asi keď som dal svoj prvý gól v národnom tíme proti Anglicku vo Wembley.“

Čo si želáte do roka 2018?

„Určite si veľmi želám, aby som bol zdravý ja i moja rodina, aby sa mi vyhýbali zranenia, pretože len vtedy si budem užívať futbal i život. A fanúšikom želám, aby si našli cestu na štadión v takom počte, v akom nás podporovali v posledných zápasoch a my urobíme maximu preto, aby sme sa im odvďačili dobrou hrou.“