BRATISLAVA (SFZ) – Hoci sa vzťahy medzi klubmi a hráčmi  u nás s výnimkou Žiliny nevyhrotili do hraničnej podoby, predsa len bolo treba počas koronakrízy veľa pochopenia z každej strany, aby sa jeden z neuralgických bodov fungovania slovenského futbalu – riešenie redukcie platov futbalistov - urovnal. Pomohla tomu aj aktivita Ligy na ochranu slovenských športovcov (LOSS), ktorej predseda Róbert Jano bol partnerom v debate pre futbalsfz.sk

Čo robila LOSS počas koronakrízy?
“Pandémia nám poskytla priestor aj na to, na čo nebol  predtým čas. Zlepšovali sme vizuálnu podobu webovej stránky, podrobnejšie špecifikovali naše služby pre športovcov, pretože prerušenie a následne aj zrušenie mnohých športových podujatí a akcií dostalo našich členov a sympatizantov do zložitých situácii a oni potrebovali pomôcť. Šlo o plnenie zmlúv, rokovania o dodatkoch v kontraktoch predovšetkým v oblasti príjmu na dva-tri mesiace. To sa opakovalo v niekoľkých desiatkach prípadov.  Bolo to naprieč športovým spektrom, teda pomoc sa netýkala len futbalistov, aj keď tých bol najväčší počet a pre verejnosť sú to asi najznámejší ľudia.“
Vo futbalovom prostredí výrazne zarezonovalo riešenie v Slavoji Trebišov, kde rokovania medzi vedením klubu a hráčmi nemali konfrontačný charakter, hoci šlo o peniaze. Obe strany pritom ocenili, že pôsobenie LOSS vytvorilo vhodné podmienky pre čo najmenej bolestivú dohodu. Čo bolo kľúčom k takémuto riešeniu?
“Oslovil ma kapitán mužstva Ľubomír Korijkov, aby som prišiel na rokovania, pričom vedenie klubu, reprezentované prezidentom Eduardom Janoškom, nemalo k tomu žiadne pripomienky. Už to bol prvý predpoklad na nájdenie takého výsledku, ktorý nevyvolá žiadne negatívne vášne a reakcie. Konkrétne v tomto prípade mala svoj význam aj moja hráčska minulosť v Trebišove, veď som odtiaľ odišiel len na jeseň a rozišli sme sa ako slušní ľudia, to nehovorím ako frázu. Dobré vzťahy medzi nami ostali a na nich sme teraz mohli postaviť dohodu, ktorú si vyrokovali hráči s vedením, ja som bol pri stretnutí v podstate v pozícii garanta.“

Aký je teda recept na normálnu dohodu?
“Futbalistom bolo jasné, že musia urobiť v otázke platov zásadný krok. Môžeme ho nazvať ústretový, podľa mňa však je výstižnejšie chápavý a rozumný, pričom si logicky chceli udržať svoj životný štandard. Bolo správne, že hráči boli priamymi aktérmi rokovania, že sa nenechali zastupovať treťou stranou, ale sami boli aktívni v debate, takže aj reakcia vedenia klubu bola logicky ústretovejšia. Obojstranný prístup vychádzal z toho, že sa chceli dohodnúť, nájsť východisko. My sme poradili, poskytli vecné informácie, a tak rokovanie dospelo k vyhovujúcej dohode.“
Zúčastnili ste sa na hľadaní riešenia aj v iných kluboch?
“Boli sme v kontakte s majiteľom klubu z Liptovského Mikuláša, písomne nás oslovila Skalica, členov máme v FC Košice a tam tiež bola dohoda úplne bezproblémová. Kľúčovou témou bolo, či kluby môžu participovať na štátnej podpore a čo treba pre to urobiť. Bola to zložitá agenda, ministerstvo upravovalo podmienky za pochodu a futbal musel reagovať. Situácii nepomohol ani odchod Jozefa Mihála z postu štátneho tajomníka, pretože on najviac rozumel oblasti športu a tak spolupráca s ním bola zmysluplná a ponúkala východiská.“
Tému redukcie platov najviac pertraktoval futbal, máte informácii aj o dianí v iných športoch?
“Reálne, futbal je v oblasti profesionálnych pravidiel najďalej. Prakticky neexistuje, aby v najvyššej súťaži pôsobil hráč bez nejakej zmluvy, čo sa v basketbale, hádzanej či iných športoch dialo. A asi diať bude... Ťažko niečo pre hráča vyrokovať, keď nemá ani relevantný kontrakt. Taká je realita, žiaľ, málo sa o nej hovorí. Zodpovednosť je aj na jednotlivých zväzoch, aby vyvinuli v tejto oblasti primeranú aktivitu, naša liga sa rada bude podieľať na vytvorení korektných pravidiel v každom športe. V tejto chvíli sa však všetci musíme snažiť zachrániť profesionálny šport na Slovensku. Ani pred koronakrízou to nebolo ľahké a po jej pôsobení to bude výrazne ťažšie v každej oblasti. Znovu pripomínam, že ani pred ňou nefungovalo všetko tak, ako malo... LOSS v tom nie je sama, naším blízkym partnerom je Učená právnická spoločnosť, jej členovia odviedli na poli športového práva kus roboty. Principiálne je to zas aj o tom, ako sa k tejto sfére stavia štát: spočítajme si, koľkokrát zaznelo slovo „šport“ vo vystúpeniach vládnych a štátnych činiteľov v tom veľkom množstve tlačoviek, vyhlásení, komuniké a stanovísk. Myslím si, že ani raz. Iste, rieši sa pandémia, potom ekonomika, ale nie je správne zabudnúť na šport, ktorý zasahuje veľké percento národa buď v aktívnej alebo pasívnej účasti.“

“Mali sme dobrý základ na rokovanie – korektné vzťahy, z nich sme vychádzali a na nich sme stavali v debate s predsedom klubu Eduardom Janoškom. Bol ústretový voči nášmu návrhu, aby sa na rokovaní zúčastnil aj Róbert Jano, s ním sme sa poznali ako spoluhráči, vzájomná dôvera pomohla pri hľadaní spoločného východiska. Slovenské kluby, druholigové ešte viac, nie sú v ľahkej situácii a všetci sme uvítali nájdenie dohody bez hrozby akéhokoľvek súdneho sporu. Aj keď šlo o peniaze, nemusí ísť o „krv,“ bárs len futbalovú...“