STROPKOV – O titul v ťažkej súťaži sa dá hrať aj s odchovancami. Jeden dôkaz sa nachádza v Stropkove, ktorý ich má v kádri trinásť. Vedúce mužstvo III. ligy Východ kúzelnými ťahmi diriguje Ján Šafranko, ktorý mimochodom stále potí aj dres Breznice, lídra súťaže v okrese. Bývalý ligista je teda prvý v dvoch rozdielnych tabuľkách!

Klub zo Zemplína sa so sympatickou filozofiou prediera slovenskou futbalovou mapou. V Stropkove to nie je vraj len o nedeľnom zápase. „Nech sa do stredy hovorí o tom, čo bolo a od stredy o tom, čo nás počas víkendu čaká,“ vyjadruje priania primátor mesta, predseda klubu i šéf Ondavského futbalového zväzu Ondrej Brendza. V rozhovore hovorí o ošiali v MŠK Tesla.

Futbalisti Stropkova sú jesenní majstri III. ligy Východ. Čoho a koho je to podľa vás zásluhou?
„Futbal je fenoménom najmä vďaka tomu, že je nevyspytateľný. V jari a v jesennej časti sme pracovali v klube s rovnakou vášňou, ale kým v prístupe rozdiel nebol, výsledkovo už áno. Ak chcete byť úspešní, a pre tímové športy to platí dvojnásobne, musí si sadnúť viacero vecí. Výsledkovo nevydarenú jarnú časť sme prijali ako výzvu. Nič sme nešili horúcou ihlou, práve naopak, zdôrazňoval som, že musíme ostať pozitívni.
Pred novou sezónou sme sa dohodli na spolupráci s FC Tatran Prešov. Stropkov a Prešov vždy úzko spolupracovali, most pre hráčov smerom do oboch klubov nikdy nebol hermeticky uzavretý. Keďže dnes je prezidentom Tatrana stropkovský rodák Ľuboš Micheľ, našli sme v našich športových ambíciách priestor, ako si navzájom pomôcť.
Aj vďaka hráčom z Prešova sa nám podarilo vybalansovať kvalitu a zdravú konkurenciu. Dôležité bolo, že nás fatálne nelimitovali zranenia. Ak sa aj stalo, že niekto vypadol zo zostavy, mali sme na pomery III. ligy dostatočne široký káder, aby chlapci dokázali nahradiť jeden druhého.
Výrazný podpis pod herným sebavedomím mužstva má hlavný tréner Ján Šafranko, ktorý spolu s celým realizačným tímom odviedol výbornú prácu. Futbal sa musí hrať s čistou hlavou. Hovorí sa, že „na mužstvo padla deka“. Vtedy nemôžete tápať v tme, lebo sa len obúchate o steny a nič tým nezískate. Jánovi Šafrankovi sa podarilo hráčov reštartovať a nabudiť. Tréner veril hráčom, hráči si začali veriť tiež a to všetko sa premietlo do výkonov.
Mimochodom, Jánovi Šafrankovi v tejto sezóne víťazstvá chutia. Na prvom mieste po jeseni nie je len ako tréner Stropkova, ale aj ako hráč s Breznicou v okresnej súťaži.“

Na jeseň ste mali priemer 648 divákov na domáci zápas. Cítite, že ľudia prajú klubu viac než v minulosti?
„Všetci v kluboch hovoríme o tom, že chceme hrať pre ľudí, pre fanúšikov, chceme plné tribúny, elektrizujúcu atmosféru. V našom prípade sme nechceli, aby to bola fráza, ktorou odbijeme novinárske otázky. Na predsezónnej tlačovke som vyslovil prianie, aby návštevy na našich domácich zápasoch atakovali číslo 500. 
Ak si fanúšika vážite, a my si fanúšika v Stropkove vážime, je aj vecou slušnosti ho pozvať. Športový riaditeľ MŠK Tesla Stropkov Dominik Teraz je v tomto smere naozaj kreatívny. Ak hovorím, že si fanúšika vážime, tak verím, že aj z našich kampaní je jasné, že si vážime naozaj každého fanúšika. Cez vstupenky, ktoré sme rozdávali po základných školách, cielime na detského fanúšika. Viacero kampaní sme pripravili aj pre nežnejšie pohlavie.
Futbal nie je len víkendový zápas. Hráči, realizačný tím a aj my funkcionári ním žijeme celý týždeň. Rovnakú emóciu chceme tiež dopriať fanúšikom. Nech sa do stredy hovorí o tom, čo bolo a od stredy o tom, čo nás počas víkendu čaká.
Teší ma nielen priemer diváckych návštev, ktorý prekonal moje osobné prianie. Na naše domáce zápasy začali chodiť celé rodiny. Občas dostávam otázku, či nám stojí za to, aby sme robili futbal, lebo robiť futbal dnes nie je jednoduché. Stojí nám to za to! A jedným z dôvodov sú práve fanúšikovia, ktorí nám veria.“

Po 24 rokoch siahate po II. lige. Bude počas jari postup klubovým cieľom? Nezväzuje vás dohoda s Prešovom o striedavých štartoch? Lebo to znamená, že Tatran by musel postúpiť do Niké ligy...
„Na predsezónnej tlačovke som povedal, že Prešov postúpi a tým pádom nič nebráni, aby sme postúpili aj my. Ale vážne... Pre nás je dôležité, aby sme boli zodpovedným partnerom pre hráčov, trénerov, mládež, fanúšikov. Ako chceme byť zodpovední ku klubovej histórii, tak máme zodpovednosť aj voči budúcnosti. Hľadáme a môžem sľúbiť, že i naďalej budeme hľadať cesty, ako futbal v Stropkove posúvať na vyššiu úroveň. V ostatných rokoch investovali miestne kluby SFZ do zázemia a infraštruktúry, vrátane hracích plôch v mestskej časti Sitníky a v Breznici, ktoré zároveň využívajú domáce tímy v okresnej súťaži. Prikrývame sa len takou perinou, na akú máme. Hoci si vzdušné zámky nestaviame, neznamená to, že nesnívame. Napríklad o druhej lige.“

Stropkovský futbal preslávili odchovanci ako Andrejko, Rusnákovci, Gostič, Šafrankovci, Buček, Kožlej, Špilár, Reiter, Čobej a rodákom zo Stropkova je aj bývalý medzinárodný rozhodca Micheľ. Liaheň MŠK Tesla isto ponúka talenty aj dnes. Kto je najväčšou nádejou?
„Odpoviem inak. Dávame si záležať na tom, aby sme vytvárali inšpiratívne prostredie. Aby hráči, ktorí si prejdú našimi mládežníckymi kategóriami, nezabudli na klub, ktorý tu bol pre nich, keď robili prvé futbalové kroky. Príkladom je Pavol Šafranko, ktorý prevzal záštitu nad mládežníckym žiackym turnajom Šafranko Cup a aktívne sa podieľa na jeho organizovaní. Napríklad v komunikácii s klubmi, kde v minulosti pôsobil. Dokonca sprostredkoval, aby sa v Stropkove predstavili futbalové nádeje rumunského Sepsi OSK, ktorého dres aktuálne oblieka. Ak však chceme, aby hráči nezabúdali na klub, nesmie ani klub zabudnúť na nich. Preto sme v tejto sezóne zriadili Sieň slávy, do ktorej boli uvedení bývalý vynikajúci stredopoliar Alojz Lehocký a legendárny mládežnícky tréner Michal Micheľ.“

Futbal vás sprevádza celý život. Boli ste hráčom, medzinárodným rozhodcom, dnes ste prezidentom klubu a predsedom Ondavského oblastného futbalového zväzu. Ako vidíte budúcnosť futbalu vo vašom regióne?
„Poviem príklad. Dnes máme v kádri A-mužstva trinásť vlastných odchovancov. Amatérsky futbal je najmä o trpezlivej práci a my sme pracovali trpezlivo. Pre malých chlapcov v regióne sú práve amatérske kluby ich prvým kontaktom s futbalom, preto vnímam aj ako našu povinnosť vytvárať im podmienky a pracovať s nimi trpezlivo, obetavo. Nie je to však iba o Stropkove. Nesmieme zabudnúť, že je to aj o kluboch v obciach. V našich mládežníckych kategóriách máme 30 percent chlapcov z dedín. Futbal je kolektívny šport nielen na hracej ploche, ale aj mimo nej. Navzájom sa potrebujeme, potrebujeme sa na všetkých úrovniach. Preto si prajem, aby hráči, tréneri, funkcionári, sponzori, rodičia detí a fanúšikovia verili, že futbal im vždy dá viac, ako si vypýta. Emócie, zážitky, výzvy, priateľov, príbehy, pre ktoré nemusíme hneď hrať Ligu majstrov.“