BRATISLAVA (SFZ) – Interista, strelec, poctivec Jozef Levický má dnes narodeniny, oslavuje krásnu osemdesiatku.

Celý futbalový život bol hráčom Interu, hoci doň prišiel ešte v časoch Červenej hviezdy. A to ho pritom z rodných Zlatých Moraviec lanáril Slovan, lenže nevydalo. Neskorší člen klubu kanonierov s odvahou, ktorú by do neho možno málokto povedal, vstúpil do šatne iného bratislavského klubu a stal sa spoluhráčom Szikoru či Krnáča, neskôr Petráša a ďalších borcov par excellence.

Ako rýchlo hovorí, tak rýchlo behal. Možno to spolu nejako súvisí, ktovie. Faktom je, že keď sa Levický na pravom krídle rozbehol, máloktorý obranca ho stíhal. Prienik, únik, kľučka, potom center a pred súperovou bránkou horelo. Alebo ešte lepšie, strela a gól. V domácej lige ich nasúkal rovnú stovku, obdivuhodné je, že všetky z hry. Ani jeden z jedenástky či priameho kopu, ukladal ich jeden za druhým po kombinácii so spoluhráčmi, doklepnutí z blízka, občas mu vyšla aj ukážka z diaľky, našli by sme úspešné hlavičky. Hoci nebol vysloveným bombardérom, solídnych šesť až jedenásť gólov za sezónu dával pravidelne a sumárne mu to dalo onú magickú stovku. Nuž, po strelení 99. ligového gólu čakal na jubilejný zásah takmer polroka. 

Nikdy nebol kráľom strelcov a za pätnásťročné pôsobenie v Interi (z toho jednu sezónu v II. lige) nikdy nebol vylúčený, štatistici mu narátali iba tri žlté karty v najvyššej súťaži. Slušný futbalista, slušný človek.

Za reprezentačné áčko si zahral raz, za béčko štyrikrát a dal tri góly, za juniorský tím nastúpil vo dvoch zápasoch.

V 36 rokoch si konečne zahral za Slovan, ale viedenský. Potom bol ešte ozdobou Zlatých Moraviec a napokon Malinova. Celú hráčsku kariéru ho sprevádzala charakteristika, ktorú dostal od pražských novinárov: „Nenápadný útočník s dlhodobo nadpriemernou výkonnosťou.“

Dnes si v spoločnosti manželky, syna, nevesty, dvoch vnučiek a dvoch pravnúčat pripije na zdravie. Slovenský futbalový zväz sa pripája s prianím všetkého najlepšieho.