Ako znela upútavka? ”Pred 40. rokmi sa Československo stalo majstrom Európy. Majstri z Belehradu 1976 boli hrdinovia mnohých detských snov a bola to veľká sláva. Fenomén. Čo z neho zostalo? Vtedy oslavovaní hrdinovia, dnes obyčajní muži, spomienky a blednúca sláva, ktorá stráca s pamäťou tých, ktorí to s nimi prežívali...”

Súčasťou dokumentu režisérskej dvojice Palo Korec - Dušan Miko je však aj príbeh o dnešných slovenských reprezentantoch, o tíme, ktorý postúpil na Euro 2016. A ich životy v legionárskych službách v Neapole, Miláne, Istanbule, o ktorých hovorí aj ten, kto im ich sprostredkoval, ich hráčsky poradca.

Film trvá takmer toľko, čo futbalový zápas, presne 82 minút a bez prestávky. Ten svoj „naj moment” si vyberie vari každý: ten, kto sa kochá minulosťou, ten, komu sa páči polemika generácií i ten, kto je fanúšikom súčasnosti. Podľa toho je možné si vybrať, hľadať a nachádzať scénu, väzby, slovník tých z Belehradu i myšlienky Škrtelovej partie.

Pri jeho sledovaní nezabúdajme najmä na to, že je to dokument, nie hraný film. Že aktéri sú skutoční ľudia, ktorých púť písal život, nie scenárista. Osudy majstrov z Belehradu sú rozporuplné, niet pochýb, že každého človeka najviac zasiahne dnešok Mariána Masného, pravého krídla, akých mal slovenský futbal menej ako málo. Scény s ním sú vrcholom dokumentu, pohladením duše je ľudskosť Jána Švehlíka či vtip - liek na všetky neduhy - v podaní Jozefa Čapkovič, Viktorovo predávania štafety, Pivarníkov rozhľadený nadhľad, kamarátske debaty tandemu Karol Dobiaš – Antonín Panenka... Svoju cenu majú vyjadrenia nemeckých súperov, Rainer Bonhof, Bernd Hölzenbein a Dieter Müller hovoria o prehre so smutným úsmevom, o belehradskom finále z druhej strany.

V Česku nám tento filmový dokument tak trochu závidia, tak trochu kritizujú, tak trochu oceňujú a tak trochu...

A viete čo? Urobte si názor sami, pozrite si Finále