ŠAMORÍN (SFZ) – Počtom 109 reprezentačných štartov je v súčasnom kádri trénera Štefana Tarkoviča jasne najskúsenejší a s ročníkom narodenia 1986 aj najstarší. Má za sebou osemnásť ligových sezón v klubovom futbale, pozbieraných poznatkov z neho na niekoľko kníh a kredit spoľahlivého, dôsledného, disciplinovaného a odhodlaného hráča. A korektného a slušného človeka. Peter Pekarík hovoril pre futbalsfz.sk

Ostali vám po dlhej sezóne s Herthou ešte fyzické aj psychické sily na náročný júnový asociačný termín?
„Áno, určite áno. Aj keď táto sezóna bola pre mňa najťažšia zo všetkých trinástich, ktoré som v bundeslige absolvoval. Vrátane baráže o zotrvanie s Hamburgom som v nej odohral 36 zápasov, verte, ani jeden nebol ľahký. Po úspešnej odvete s HSV som trošku dobil baterky, pár dní sme s manželkou boli doma na Slovensku. To trojdňové voľno mi prospelo a momentálne sa cítim nachystaný odviesť v národnom tíme všetko, čo vo mne je.“

Aká bola vaša vnútorná mobilizácia pred barážovou odvetou v Hamburgu, keď ste vedeli, že musíte vyhrať o dva góly, aby sa Hertha udržala v bundeslige?
„Prvý zápas sme nezvládli, doma sme prehrali 0:1. Vedeli sme, že v odvete musíme všetko zmeniť a ja osobne som bol nastavený tak, že možné to je, že je v našich silách vyhrať o potrebné dva góly. Bola to posledná možnosť, ako zachrániť Herthu v I. bundeslige, boli sme pod obrovským tlakom. Prvým gólom sme eliminovali tlak domácich na ihrisku aj ten z tribún, keďže hľadisko bolo vypredané. Keď sme dali aj druhý gól, už sme záchranu držali v rukách a nedali sme si ju vziať, hoci ta posledná polhodina zápasu trvala neskutočne dlho..“

Možno sa ešte aj pri vašich skúsenostiach stále niečo naučiť od trénerského mága Felixa Magatha o zápasoch, ktoré sú buď – alebo?
„Je to veľký odborník. Okrem iného sa vyznačuje aj tým, že ním vedené mužstvo nikdy z bundesligy nevypadlo. To nám aj povedal, keď sa ujal Herthy v závere sezóny, pričom na tlačovke priznal, že je to jeho najťažšia misia. Zvládol ju, čo sľúbil, splnil.  Do posledného rozhodujúceho zápasu mužstvo nastavil tak, že uhralo nutné víťazstvo. Učiť od neho sa dá na každom tréningu.“

Iný futbalový mág Marek Hamšík vás svojím rozhodnutím nezaskočil? 
„Úprimne hovorím, že áno. Myslel som si, že spolu v reprezentácii ešte niečo odohráme. Výkonnostne na to jednoznačne má, dôvody svojho rozhodnutia vysvetlil a rozumiem mu.“

Ruku na srdce, neinšpiroval vás k podobným úvahám...?
„Naučil som sa neriešiť minulosť. Sústreďujem sa na súčasnosť a veci, ktoré ovplyvniť môžem (viac vo videu).“

Stotožňujete sa s jednoznačne deklarovaným cieľom, ktorým je pre mužstvo postup do B-divízie Ligy národov?
„Hráčskou kvalitou patríme do B-divízie, ale to musíme potvrdiť na ihrisku. Predzápasové reči sa musia zhmotniť vo výkone na trávniku. V tomto prípade štyrikrát za desať dní.“

Ako treba pristupovať zo strany hráčov k zápasom s Bieloruskom, Azerbajdžanom a Kazachstanom?
„Zodpovedne. (viac vo videu).“

Kto bude z týchto troch najsilnejší súper?
„Súperi sú, podľa mňa, vyrovnaní, takže to budú aj vyrovnané zápasy. Máme skúsenosti s Bielorusko a Azerbajdžanom, nielen dobré, aj sme raz prehrali. Že chceme postúpiť vyššie to ale nič nemení.“ 

Došlo k výmene poradia zápasov s Bieloruskom, takže do júnového programu pribudli ďalšie nacestované kilometre, neunavuje už pohľad na číslo 13 500 km?
„Unavuje (uvoľnené uchechtnutie). Takýto zraz s reprezentáciou som za pätnásť rokov nezažil a už ani nezažijem. Ale nič iné neostáva, len to zobrať do úvahy, rátať s tým, nastaviť sa na takéto nekonečné cestovanie a zápasy zvládnuť aj tak. Nie je iná možnosť.“

Kedy začnete myslieť na futbalové prázdniny?
(smiech). „Keďže sme dohrávali sezónu barážou a bolo okolo toho veľa nervov, ani sa neriešila moja ďalšia budúcnosť v klube. Rokovania s Herthou o mojom pokračovaní prebiehajú, vyjadriť sa musí aj nový tréner. Čakám na rozhodnutie, podľa toho mi príde aj tréningový program a v ňom stanovené, koľko budem mať dovolenky...“