TRNAVA (SFZ) – Nevyšlo to na celej výsledkovej čiare. Všeobecne sa proti Kazachstanu očakávala lepšia hra ako v piatok proti Bielorusku v Novom Sade, víťazstvo sa bralo ako samozrejmosť. Ajhľa, chyba lávky. Druhý zápas v C-divízii Ligy národov potvrdil, že vo futbale nie je vopred nič jasné, pravda leží na ihrisku a víťazstvo si treba (zvyčajne) zaslúžiť.

Pohľad na čísla po I. polčase mrazil: strely na bránku 0:3, mimo 4:4, stav 0:1. Bŕŕŕ, to nebolo vôbec dobré a ešte horšie, že ani naša hra nedokázala dostať do varu nikoho, z ihriska nešiel zápalný lúč od sokolov na tribúny, ktoré sa trápili pohľadom na to, čo videli.

Za prvých päť minút dve hrubé chyby v obrane – pri rozohrávke sa mýlili Rodák a po ňom aj debutujúci Chvátal – akoby signalizovali, že hosťom bude stačiť, ak si postrážia naše omyly a niečo z toho vyťažia. Stalo sa.

V 26. min po obyčajnom autovom vhadzovaní jedna šikovná krátka prihrávka vypojila trojicu brániacich Slovákov a štvrtého v zlom postavení ani nebrala do úvahy. Ďalšia umná narážačka dostala do streleckej pozície Darabajeva a ten uložil loptu k pravej žrdi Rodákovej bránky. Jednoduché ako lego, zvlášť, keď sme Kazachom vydláždili cestu my sami.

Mali sme hrať lepšie ako v piatok, také šlo avízo z tlačovky, chceli sme, to určite. Lenže reálna ponuka tomu nezodpovedala. Opäť pomalé prihrávky, možno viac kolmíc ako v Novom Sade, ale nie prekvapivé, meniace ťažisko hry, nachádzajúce riešenie, ktoré by brániaci tím zaskočilo.

Raz sme ohrozili Šackého Almásiho doklepávačkou, ktorá k bránkovej čiare nedorazila, raz sa kazašský brankár zamotal sám, ale nič sme z toho nevyťažili. Inak šli tri Lobotkove pokusy nepresne, v nadstavenom čase I. polčasu poslal nad priamy kop Weiss zo sľubnej vzdialenosti. Na pochvalu nič.

Prvých desať minút po prestávke prinieslo viac našich aktív ako trištvrte hodina predtým. Dve strely medzi žrde (Chvátal, Suslov), dve dobré tesne mimo (Haraslín, Kucka), horná hrana brvna po vrátenom centri z rohu (Haraslín) boli výsledkom toho, že sokoli začali – viac behať. S loptou aj bez. Preto bolo komu prihrať, preto sa objavili v obrannom vale Kazachov škáry, cez ktoré sa dala dostať lopta k Šackému. A verili sme, že aj za jeho chrbát. Stalo sa, v 62. min z krídla vyslal v nábehu Haraslín nechytateľnú strelu, lopta sa odrazila od ľavej žrde už prekonaného brankára.

Potom sa trochu naše už-už rozhýbané motory zas spomalili, potrebovali sme opäť „nahodiť“ jednou dobrou akciou. Skúšali sme osloviť aj pani Šťastenu, hmmm, dvere neotvorila.. Rusnákova tečovaná strela sa až do siete nedostala, pády Slovákov v šestnástke nechali estónskeho rozhodcu studeného ako Baltské more a keď sme sa presadili parádnou akciou po linke Haraslín – Almási, VAR nám ho zmazal, lebo loptu získal predtým Kucka faulom...

Búšili sme, búšili, centre lietali cez kazašskú šestnástku zľava sprava, hostia volili najjednodchušiu taktiku dostať loptu čo najďalej od svojej bránky odkopom, potom už tiekli nervy (celkom desať žltých kariet) a nám utiekol čas. A body do stratena. Aj keď v programe sú pred nami ešte štyri zápasy v tejto súťaži.

HLAS PO ZÁPASE
ŠTEFAN TARKOVIČ (tréner Slovenska): „Ťažko sa mi hodnotí takýto zápas, prehrať doma s Kazachstanom je pre mňa ponižujúce. Výkon bol lepší ako v piatok, stále však ďaleko od optima a stále sa trápime v útoku, neboli sme schopní otočiť skóre. Pri inkasovanom góle sme prepadli v situácii, na akú sme hráčov pripravovali. Isteže, v hre nám nepomohlo ani zranenie Škriniara, v tejto chvíli bezprostredne po zápase neviem povedať rozsah zranenia. Po prestávke nám zmeny v zostave pomohli, hru sme oživili, ale nedokázali sme skóre zvrátiť. Kazaši nás neprekvapili, kým majú sily, držia organizáciu hry. Z môjho pohľadu sme my neboli dostatočne sebavedomí. Dôležité bude vstúpiť si do svedomia, vyhrať v Kazchstane vyšším rozdielom a vrátiť sa tak do hry o konečné prvenstvo v skupine. Je tesne po zápase, musíme si v realizačnom tíme rozobrať situáciu v hráčskom kádri a až potom uvidíme, ako budeme personálne postupovať.“

DRUHÝ ZÁPAS 3. SKUPINY: Bielorusko - Azerbajdžan 0:0.