BRATISLAVA (SFZ) - “Rukami mi prešli desiatky slovenských futbalových talentov. Spoznal som ich a bol som s nimi aj keď už prekročili mládežnícky vek. Spomínam si, ako som v roku 2008 povzbudzoval Róberta Vitteka, ktorý prechádzal pre zranenia zložitým obdobím a mnohí ho už odpisovali, hoci mal len 26 rokov. Veril som mu, že svojou nezlomnou povahou ešte ukáže, čo vie a že to nie je koniec jeho kariéry. A on sa stal na MS 2010 naším najlepším strelcom,“ jeden príklad z mnohých z úst Antona Valoviča, známeho mládežníckeho trénera. Jedného z najúspešnejších, akých slovenský futbal mal.
Má za sebou dlhé roky v mládežníckom futbale, najmä v Slovane a v štruktúre SFZ na poste reprezentačného trénera, nezanedbateľná je však aj etapa v bratislavskom Interi.
Ako tréner mládežníckych reprezentačných výberov sa šesťkrát zúčastnil na majstrovstvách Európy do 17 rokov, s federálnym tímom získal v Turecku v roku 1993 bronz. V rovnakom roku viedol následne národný tím na svetovom šampionáte v Japonsku, v kádri mal vtedy zo slovenských talentov Kisela, Helbicha, Hanka, Kotulu či Ďatka a bolo z toho 5. miesto. Dodnes verejnosť na oboch stranách rieky Moravy vlastne nedocenila tento výsledok...
Ním vedené tímy pravidelne postupovali na finálový turnaj ME. Kvalifikácia sa hrala iným systémom ako dnes, aj tak však v nej bolo treba obstáť v súperení so silnými protivníkmi a Valovičovi zverenci to prakticky vždy dokázali. Sériu troch účasti v rade (1995, 1996, 1997) prerušil jeden rok nepostúpenia a potom opäť dve zvládnuté kvalifikácie (1999, 2000), pričom finálový turnaj v Izraeli (2000) ozdobilo 5. miesto s hráčmi ako Bakoš, Jurko, Ivana či Labun.

Pokračoval s tímami do 18 aj 19 rokov, kormidloval mladého Vitteka, Hološka, Perniša i Škrtela. Bol to práve Valovič, kto našiel štvornásobnému najlepšiemu futbalistovi Slovenska optimálny post,  v strede obrany. Martin Škrtel k nemu prišiel ako útočník, vrátil sa do klubu ako stopér... Valovič aj tým potvrdil, že má nos na na to, ako pracovať s talentami. Bol jedným z trénerov, ktorí brúsili nadanie mladučkého Petra Dubovského po jeho príchode z vinohradov do Slovana, dal si záležať, aby správne podržal ochrannú ruku nad Szilárdom Némethom, bol pri tom, keď 17-ročný Banskobystričan Marek Hamšík robil dôležité kroky na bratislavskom Tehelnom poli. 

Ak by si spísal pod seba menoslov mladých futbalistov, ktorých kariéru ovplyvnil, mal by ten niekoľko desiatok metrov. Vnímal, ako od neho putujú do veľkého sveta, ale aj to, ako sa obrovský talent stráca vo víre nenaplnených ambícií samotných hráčov, ich rodičov i trénerov či funkcionárov. Aj takýto zoznam by mal nemálo mien...
Mladých futbalistov vedie už viac ako tri desaťročia, postupne si zostavil svoje desatoro, ktoré  predkladá ako správny spôsob na kvalitatívny športový aj osobnostný rast mladého človeka: talent, kvalitné odborné vedenie, systematická tréningová práca, vhodné povahové vlastnosti, mentálna príprava, dobré rodinné zázemie, schopný manažér, prestup v správny čas do vhodného klubu, vyhýbanie sa zraneniam a štipka šťastia. Vie, prečo práve toto desatoro.
Ako reprezentačný tréner pri výberoch ČSFR, RČS a SR od 15 do 19 rokov absolvoval 276 medzištátnych zápasov, z nich 56 v rámci kvalifikácie a na záverečných turnajoch ME a MS.

Už siedmy rok je športovým riaditeľom FKM Karlova Ves Bratislava a ku každému dňu v práci pristupuje rovnako zodpovedne a vážne, ako keď sa chystal s tímom na zápas na šampionáte. S rovnakým nasadením, zápalom, chuťou a dôslednosťou. Dnes však predsa len trošku spomalí- sobota je pre neho narodeninovým dňom. 

Tóno, Tony, pán tréner, kamarát: k mnohým gratulantom k 60-ke sa pridávajú aj ľudia zo SFZ.