BRATISLAVA (SFZ/PETER ZEMAN) – Strieborný medailista z olympijského futbalového turnaja 1964 v Tokiu Anton Švajlen dnes oslavuje osemdesiat rokov.

Narodil sa v Solčanoch, no jeho kariéra je spojená s futbalom v Košiciach, kde v rokoch 1959 - 1975 odchytal v žlto–modrých farbách VSS 336 ligových stretnutí. Patril medzi výnimočných československých brankárov, v lige zaznamenal výnimočné série 125 zápasov bez inkasovaného gólu, či 240 zápasov bez striedania.

„Počas pôsobenia na strednom Slovensku som chytal za Duklu Brezno, kde som sa zoznámil s mojou manželkou. Mal som dilemu, či ísť na západ alebo východ Slovenska. Po veľkých úvahách som zvolil druhú možnosť s tým, že ak sa ukáže, že to bol chybný krok, vrátim sa domov na západ. Nakoniec som na východe Slovenska zostal dodnes. Do zápasov som niekedy nastupoval aj s drobnými zraneniami. Niekedy prišli tréneri, spoluhráč, funkcionári a prehovárali, aby som to skúsil. Hovorili, že už len moja prítomnosť na ihrisku dodá spoluhráčom sebavedomie. V 38 rokoch som opustil mužstvo a po dvoch rokoch, bohužiaľ, vypadli VSS z ligy. Nechcem tým povedať, že to bolo len preto, že ja som skončil, ale niečo na tom asi bude. Českí novinári a fanúšikovia hovorili, keď Švajlen odíde z mužstva, o cvhíľu vypadnú. Aj tak bolo. Bol som z toho veľmi smutný,“ spomína Anton Švajlen na časy v košickom VSS, s ktorým bol v československej lige raz strieborný, dvakrát bronzový a v sezóne 1963/64 s ním triumfoval v Slovenskom pohári.

Výnmočný brankár vstúpil do futbalovej histórie tiež ako exekútor pokutových kopov. V štatistikách figuruje ako autor 11 ligových gólov. "Keď som vyrastal na dedine, neraz som opustil bránu a hral v poli. Zápasy sme končili súťažou v pokutových kopoch a tiež som si rád kopol penaltu. Raz sme hrali pohárový zápas proti bratislavskému Slovanu, v deň krstu syna Ľuboša. Zápas skončil nerozhodne 1:1 a nasledoval penaltový rozstrel. V tých časoch kopal všetky penalty len jeden hráč. Prišiel za mnou tréner Jačiansky a hovorí - "pozri, nikto z hráčov tu na to nie je, musíš ísť chytať, ale aj kopať." Chvíľu som váhal a potom som si povedal, skúsim to. Nebolo mi všetko jedno, proti mne stál sám Viliam Schrojf. Mal výhodu, vždy si po odchytanej penalte medzi žrďami oddýchol. Prekonal som ho štyrikrát, piatu nebolo treba kopať, dve penalty som Molnárovi chytil a postúpili sme. Odvtedy keď prišla penalta, diváci na štadióne a spoluhráči ma na ňu posielali,“ spomína autor jedenástich gólov. Dvanástu do tucta mu Ivo Viktor chytil. „Na Juliske som ho z bieleho bodu prekonal dvakrát, no v Košiciach mi penaltu vyrazil. Mrzelo ma to. Mal som ho prečítaného, ale trošku som sa pošmykol a nedal som."

Najvýraznejším zápisom Antona Švajlena do histórie československého futbalu je zisk striebornej medaily z olympijského futbalového turnaja 1964 v Tokiu. Na turnaji nastúpil v zápase proti Brazílii, v ktorom udržal čisté konto. "Mali sme skvelého trénera Vytlačila a ten staval výlučne na hráčoch, ktorí jeden druhého podporovali. Franto Schmucker mal väčšiu dôveru spoluhráčov vtedajšieho kádra. Netvrdím, že ja som ju nemal, ale predsa len, odchytal toho s mužstvom viac. Bol to skvelý brankár. Škoda, že v tom čase jedenástka, ktorá vybehla na zápas, musela stretnutie bez striedania aj dohrať. Možno za stavu 3:0, 4:0 v niektorých zápasoch by sme sa mohli vymeniť. Vtedy to nebolo možné. Proti Brazílii sme hrali tretí zápas v skupine, víťazstvom sme si vybojovali postup zo skupiny z prvého miesta. Nedostal som gól, o to viac ma to víťazstvo teší. Každý futbalista chce raz nastúpiť a zdolať Brazílčanov, mne sa to podarilo. Dodnes na to rád spomínam."

Po skončení kariéry sa stal Anton Švajlen predsedom košického olympijského výberu. "Oslovil ma vtedajší československý olympijský výbor pri zakladaní československého klubu olympionikov. Išlo o športovcov s umiestnením do tretieho miesta v kolektívnych športoch a do šiesteho v individuálnych. Mal som ambície dokázať niečo aj na funkcionárskom olympijskom poli. Olympionizmus nosím v srdci, sám som zažil atmosféru olympijských hier a každý, kto to prežil, vie o čom hovorím. Neskôr som spolu s pani Mračnovou založil 18 z existujúcich 21 slovenských olympijských klubov. Obaja sme čestní členovia SOV."

Brankárska legenda a olympionik Anton Švajlen sa dnes dožíva životného jubilea. S prianím pevného zdravia sa ku gratulantom pripája celá futbalová rodina na Slovensku. Živió a veľa zdravia!