POPRAD (SFZ) – Keďže počas minulého ročníka pôsobili Spišská Nová Ves a Poprad v dvoch odlišných súťažiach, fanúšikovia si toto vzájomné derby vychutnať nemohli. Stret dvoch rivalov však prinieslo hneď otváracie kolo novej sezón tretej ligy. Špeciálnu príchuť malo pre Mariána Ferenca, stredopoliara klubu spod Tatier. Skúsený 32-ročný futbalista pozdravil bývalého zamestnávateľa gólom, ktorým zároveň dramatickú konfrontáciu rozhodol.
Marián, začnime hneď prvým duelom prebiehajúceho súťažného ročníka. Proti Spišskej Novej Vsi ste už viedli o tri góly, napokon z toho bola poriadna dráma. Ako by ste zápas vo všeobecnosti zhodnotili?
„Na úvod sezóny sme sa už všetci tešili. O to viac, že sme vedeli, aký zápas nás hneď v prvom kole čaká. Vstup nám vyšiel, po zisku lopty sme hrozili rýchlymi kontrami. Tri situácie sa nám podarilo vyriešiť a trochu nečakane sme už v tridsiatej minúte viedli 3:0. Vedeli sme však, že domáci ani za tohto stavu nezložia zbrane. Inkasovali sme ešte do prestávky, preto bolo všetko otvorené. V polčase sme si povedali, že potrebujeme ustáť prvých dvadsať minút druhého dejstva bez gólu, no opäť sme po skrumáži inkasovali a nakoniec z toho bola dráma až do konca. Záverečných dvadsať minút sme navyše po vylúčení Chodníčka dohrávali v desiatich. Veľký tlak sa nám napokon ustáť podarilo a tešíme sa zo zisku troch bodov.“
Keď sa domácim podarilo skorigovať stav stretnutia, bolo potrebné trochu krotiť emócie?
„Nemyslím si, že sme nejako znervózneli. Máme v mužstve zopár skúsenejších hráčov, ktorí už podobné situácie určite zažili. Skôr by som povedal, že nám postupne začali dochádzať sily. Možno sa pod to podpísal aj aktívny spôsob hry, akým sme sa počas prvého polčasu prezentovali. Po vylúčení to bolo už len o našom charaktere, aby sme to trochu podržali hore a domácim nedovolili vyrovnať.“
Derby zápasy medzi Spišskou Novou Vsou a Popradom majú špecifický náboj azda v každom športe. Vy ste na Spiši v minulosti pôsobili, majú pre vás preto tieto súboje o to špecifickejšiu príchuť?
„Samozrejme. Ako hráči to vnímame, pretože väčšina sa navzájom poznáme aj mimo ihriska. Pre fanúšikov to má rozhodne náboj, možno ešte o to viac, že v minulej sezóne si toto derby vychutnať nemohli. Sme radi, že si na zápas našlo cestu mnoho ľudí aj z Popradu. Prispeli k výbornej atmosfére. V kádri Spišskej mám viacero bývalých spoluhráčov, takisto obaja tréneri ma v minulosti viedli. Na trávniku si nič nedarujeme, ale mimo neho sme kamaráti.“
V tridsiatej minúte sa vám podarilo zaznamenať gól, ktorý bol v konečnom zúčtovaní víťazný. Ako ste videli situáciu, ktorá k nemu viedla?
„V strede ihriska sme získali loptu a okamžite vyrazili rýchlo dopredu. Manuel Folvarčík mi to pekne posunul do nábehu za obranu. Potreboval som si prihrávku dobre prebrať. Potom som už vedel, kam to chcem zakončovať. Našťastie to tam padlo. Od nás ako ofenzívnych hráčov sa produktivita očakáva. Teší ma, že to prišlo hneď v prvom kole a bol z toho takto dôležitý gól.“
Vyšiel vás tento presný zásah u tímového pokladníka draho?
„Nie. Našťastie sa u nás platí len za prvý gól, čo už bolo veľmi dávno. Skôr mi to chlapci spočítajú za tento rozhovor.“
Hoci to bolo ešte iba úvodné kolo, Poprad je nováčikom súťaže. Aký veľký kvalitatívny skok po postupe očakávate?
„Pri pohľade na futbalové značky a kluby, ktoré sa tento rok stretli vo východnej časti, nás zrejme čaká extrémne vyrovnaná súťaž s množstvo kvalitných hráčov. Po doplnení Dolným Kubínom, Spišskou Novou Vsou, Lokomotívou Košice a aj Popradom sa môžu diváci tešiť na kvalitné zápasy. V porovnaní so štvrtou ligou, kde sme mali na pomery súťaže vyskladané veľmi dobré mužstvo, nás čaká tridsať veľmi ťažkých duelov. Po prvom kole je ťažké hodnotiť, kto je na tom lepšie či horšie. To nám ukáže až priebeh jesene.“
V minulej sezóne ste boli s desiatimi gólmi tretím najlepším strelcom mužstva. Aké ambície ste si v tomto smere stanovili pre tento ročník?
„Osobné štatistiky už veľmi nesledujem. Tým som sa trápil, keď som mal o pár rokov menej. Chcem prioritne ostať zdravý a užiť si túto sezónu, nech nás futbal baví a máme z toho radosť. To nastane vtedy, ak sa bude mužstvu dariť a budeme bodovať.“
Keď už sme pri cieľoch, aké sú tentokrát tie popradské?
„Čo sa týka umiestnenia a podobne, neurčili sme si žiadne konkrétne ciele. Chceme sa vyhnúť scenáru, ktorý sme zažili v predminulej sezóne. V klube už nemáme ekonomické možnosti ako v nedávnom období, preto je cieľom postupne zapracovávať do A-mužstva chlapcov z akadémie. Už minulý ročník ukázal, že postupne k nám prichádzajú mladí hráči dobre pripravení na prechod k mužom. Ak si to všetko spolu sadne, môže z nich mať klub prospech ešte niekoľko rokov.“
Vy disponujete aj trénerskou licenciou. Aké máte ciele smerom do budúcna v tejto oblasti?
„Som držiteľom UEFA A licencie a momentálne pôsobím pri kategórii prípraviek U11. V klube sme hľadali možnosti a kompromis v tom, aby sa vedenie mládeže dalo skĺbiť s mojimi povinnosťami pri mužoch. Trénerské ambície sú zatiaľ v ústraní, pretože sa ešte venujem futbalu ako hráč. Kým mi to zdravie dovolí, bude ma to baviť a uvidím v tom zmysel, chcel by som na ihrisku stále pokračovať. Pokiaľ mi naši tréneri naznačia, že nastal čas skončiť, začnem premýšľať, čo ďalej.“
Venujete sa popri športovej kariére aj ďalšiemu zamestnaniu?
„Popri futbale sa venujem externému poskytovaniu účtovných služieb. Snažím sa rozdeliť si deň tak, aby som sa tejto práci stíhal venovať najmä dopoludnia. Poobede sa už sústredím na trénovanie prípraviek, no a následne zasa utekám na svoj tréning mužov. Samozrejme, fungovať takto väčšiu časť roka je náročné, no futbal na tejto úrovni je u nás z veľkej časti amatérskym športom, takže sme si na tento životný štýl museli u nás doma zvyknúť.“