Ľudovít Horník, jeden  z najlepších mládežníckych trénerov  sa v pondelok 23. decembra v celkom dobrom zdraví dožíva krásnych 80 rokov. Bratislavský rodák futbal hrával vo vtedy dobre známej ČH, kde ho trénovali Jozef Gogh a Arnošt Hložek.

,,Do tohto klubu som prišiel v 13 rokoch a odtiaľ som v roku 1958  narukoval do Mariánskych Lázní, kde som hral divíziu za tamojší Slavoj. Žiaľ, na západe Čiech ma postihli také veľké problémy s chrbticou, že som musel prestať hrať futbal. Lekári ma upozornili, že by som mohol ostať ležať v posteli.  Pravda, po návrate domov som ešte skúšal v Krasňanoch hrať futbal, lebo som bol vtedy v takom veku, keď som mohol naplno rozvinúť svoje schopnosti. Bolesti sa však znova ozvali a tak som v 23 rokoch definitívne skončil s aktívnou činnosťou,“ loví v spomienkach dnešný veľký oslávenec.

Ľudovít Horník chcel ostať pri futbale a tak sa hneď vrhol na trénerstvo. Od roku 1964 až do roku 2016 nebol nikdy ani na chvíľu bez mužstva. ,,Začal som trénovať dorast v Krasňanoch a počas desaťročného pôsobenia v tomto klube som s ním z  V. ligy postúpil až do I. ligy. Jediným problémom bolo, že sme nemali vlastné ihrisko a už v tom čase som pre chlapcov kúpil dresy a lopty. Už na tréningoch sme boli jednotne oblečení. Ďalšími mojimi zastávkami boli Vinohrady, Rapid a potom Inter, kde som pôsobil ako profesionálny tréner nepretržite 20 rokov. Tam som učil aj telesnú výchovu a športovú prípravu. Na Pasienky ma pritiahli moji kamaráti Gusto Mráz a Miro Gajdoš. Boli časy, keď som išiel s chlapcami od prípravky až po starších žiakov a s mladšími som sa stal aj majstrom Slovenska. Za ten čas s týmito mužstvami som získal na rôznych turnajoch množstvo cenných trofejí. Keď Inter v roku 2008 na istý čas zanikol, tak štyri roky som bol v ŠKP a potom som sa na dva roky vrátil do Interu, ale už to tam nebolo také dobré ako voľakedy ,“ vraví Ľ. Horník.

Počas 52-ročnej neuveriteľnej trénerskej kariéry prešlo jeho rukami tisícky mladých chlapcov, z ktorých viacerí boli reprezentanti, či kvalitní ligoví hráči. Ich menoslov je veľmi bohatý.  Vladimír Weiss st., Vladimír Weiss ml., Peter Fieber ml., Filip Mentel, bratia Szabovci, Štefan Maixner, Martin Jurkemik, Pavol Barmoš, Marek Krejčí, Ján Hikl, Tomáš Gajdoš, Marek Bončo, Martin Maroši,  Matej Chlebo, Martin Krnáč, Tomáš Majtán, Kristián Kolčák, Andrej Hodek, Marián Kopča, Ernest Lopu, Alexander Meszároš, Roman Tarek, Andrej Pernecký, Oliver Práznovský a mnohí ďalší. Zaujímavé  tiež, že Ľudovít Horník v Krasňanoch  trénoval aj Juraja Schenka, bývalého ministra zahraničných vecí SR a v Rapide Mareka Maďariča, dlhoročného ministra kultúry SR.

Hoci Ľudovít Horník, ktorý je držiteľom bronzového odznaku SFZ, zlatej plakety BFZ a čestného odznaku Rapidu,  tri roky netrénuje, futbal je naďalej jeho veľkou láskou. Navštevuje ligové zápasy Slovana, chodí na treťoligový Inter do Stupavy a pravidelne sleduje  stretnutia rôznych mládežníckych súťaží.

,,V tréningu som veľký dôraz kládol na prácu s loptami, aby deti mali s loptou čo najviac kontaktov a časom ju aj dobre ovládali. Vo vyspelých krajinách je popri obratnosti a rýchlosti prvoradá herná činnosť. Futbal bol a stále je môj život,“ dodal na záver naše debaty Ľ. Horník.

Vedenie BFZ, ObFZ Bratislava-mesto a OBFZ Bratislava-vidiek sa pripájajú k početným gratulantom, oslávencovi k veľkému životnému jubileu želajú veľa zdravia, rodinnej pohody a životného optimizmu!

Milan Valko, manažér komunikácie PR BFZ