DRUŽSTEVNÁ. Pozorujúc z ihriska schádzajúcich účastníkov neľútostnej druholigovej futbalovej bitky v Družstevnej nevedeli sme posúdiť, kto odchádzal z bojiska spokojnejší a kto sklamanejší.
Chvíľami to vyzeralo, že s remízou 1:1 boli nespokojní domáci ani Popradčania, ale po spätnom pohľade na ukončených 90 minút akoby Košičania aj hostia cítili, že chvála i za tú deľbu bodov.
Šancí rozhodnúť totiž mali oba tábory dosť, viaceré strely sa pýtali do siete.
Aj preto napríklad hosťujúci Viktor Maťaš nevnímal svoju gólovú strelu nejako výnimočne: „Nevieme sa strelecky presadiť tak, ako by sme si to predstavovali a ako by si to vypracované šance pýtali. S koncovkou sa trápime už v treťom zápase po sebe. Zápas sa síce divákovi musel páčiť, len my sme túžili po plnom zásahu. Preto mi je ťažko prejaviť viac radosti, hoci pri brvne Cicmana v 88. min. aj nám riadne zatrnulo. Avšak i po ňom sme išli za víťazstvom, pritlačili sme domácich k ich bráne, ale loptu sme do nej neprepasírovali.“
Gólový Rastislav Chmelo z opačnej strany tiež neprekypoval šťastím: „Súboj o prvú šestku mal svoje grády a hoci uznávame kvalitu konkurenta, predsa sme túžili troch bodoch a mám pocit, že nám chýbalo trochu šťastíčka. Pripúšťam, že to tak môžu zo svojho pohľadu vnímať i Popradčania, veď šancí mali dostatok, ale my sa pozeráme na tie naše a na vlastné bodové konto. A tie stratené body nás mrzia. Potešiteľné je, že pod novým trénerom vieme, čo chceme hrať a aj sa o to snažíme. Že to teraz nevyšlo? Hrali sme proti kvalitnému súperovi, ktorý má tiež maximálne ambície. Čo nám teraz vzal on, budeme chcieť vydolovať inde. Najlepšie hneď v ďalšom kole v Haniske,“ uzavrel ofenzívny futbalista, ktorý odviedol obrovské penzum roboty.
V 70. min. schádzal z hracej plochy riadne vyšťavený.
„Po zranení a tréningovom výpadku som nastúpil prvýkrát a tak som mal toho dosť. To manko v prí-prave som už zreteľne pociťoval a tak dostal príležitosť plnohodnotný hráč, to je v poriadku,“ nemal výčitky k trénerskému ťahu Alberta Rusnáka úspešný zakončovateľ.