Zmena v Tatrane aj na funkcionárskom poli, skončil generálny manažér

PREŠOV. Od februára 2015, to znamená presne štyri roky, bol po majiteľovi a prezidentovi futbalového klubu 1. FC Tatran Prešov Miroslavovi Remetovi jeho najvyšším predstaviteľom. Tomu je však teraz koniec. Generálny manažér Marek Trávniček sa rozhodol abdikovať na svoj post, hoci momentálne ešte podľa vlastných slov vypomáha v Tatrane pri zabezpečovaní potrebných úkonov. O dôvodoch tohto jeho kroku sme sa s ním porozprávali.

Pán Trávniček, je pravda, že ste v Tatrane skončili?

„Áno, k 31. januáru, respektíve 1. februáru, som podal výpoveď.“

Čo vás k tomu viedlo?

„Dospel som k rozhodnutiu, že nie som schopný pre Tatran i celé okolie jeho fungovania zabezpečiť to, čo by si futbal vyžadoval.“

Sú za tým nezhody s niekým z klubu?

„Nie. Je to čisto moje manažérske rozhodnutie. Ak nedokážem svojim ľuďom poskytnúť to, čo nutne potrebujú, myslím tým adekvátne podmienky, tak nemôžem ďalej viesť tento 'podnik'. Preto som sa rozhodol ukončiť svoju činnosť v klube.“

Majiteľ klubu vašu výpoveď prijal?

„Nemal k nej žiadne výhrady, nezamietol ju. Podľa zmluvy mi plynie mesačná výpovedná lehota. Ešte teda som v službách Tatrana a vypomáham s tým, čo treba. Zabezpečili sme zimnú prípravu, v rámci nej kvalitné previerky v Tipsport lige. Moje pôsobenie v prešovskom futbale je však na konci.“

Štyri roky nie sú zanedbateľná doba. S akými pocitmi odchádzate?

„Samozrejme, že sa mi neodchádza ľahko. Konečné rozhodnutie vo mne zrelo dlhšie. Naďalej som mal chuť a túžbu posunúť klub ďalej, aby to fungovalo inak. Stále sa mi to však nedarilo.“

Čo vám z vašej éry v Tatrane zostane najviac v pamäti?

„Tých vecí je toľko... Futbalový klub je živý organizmus, to sa vám zareže až do kostí. Ide o neustály proces hľadania spôsobov, aby to fungovalo. Či už je to zmena hráčov, trénera, otázka vypadnutia, záchrany, štadiónov. Súvisí s tým veľký tlak a opakujem, nepodarilo sa to tak, ako som si predstavoval. Dúfam, že časom sa to zlepší a Tatran znova naberie otáčky.“

Považujete to, že Prešov hráva od roku 2017 domáce zápasy mimo svojho mesta – najprv v Poprade a teraz v Stropkove - za jedno z najväčších negatív počas vášho pôsobenia?

„Je to obrovské mínus. Neviem, či v blízkom okolí existuje mužstvo, ktoré by vyše dva roky muselo kočovať krížom-krážom a hrať zápasy s ťažkými súpermi stále na cudzom ihrisku. Okrem toho nemať prakticky ani vlastnú šatňu a stále cestovať. Ani podmienky na starom štadióne neboli ideálne, ťažko môžete investovať do niečoho, čo sa rozpadáva. Hráči, tréneri i všetci ľudia, ktorí sa podieľajú na chode mužstva to majú ťažké. Vidíte že aj Slovan, na slovenské pomery veľký klub, sa v cudzom prostredí trápil.“

Na rovinu treba priznať, že medzi hráčmi ste neboli práve najpopulárnejší a veľké sympatie ste nepožívali ani v radoch fanúšikov...

„Kritiku som samozrejme vnímal. Beriem ju, bola oprávnená, aj neoprávnená. Tu opäť zdupľujem, že som nenašiel spôsob, ako veci uskutočniť tak, aby hráči i fanúšikovia boli spokojní. Súhlasím, že niečo by sa dalo urobiť inak, ale v tej chvíli to jednoducho nešlo. Niektoré veci ľudia nepochopia, kým nie sú v kuchyni klubu.“

Najmä v poslednom období sa už aj verejne pretriasala finančná kondícia klubu. Nie je tajomstvom, že hráčom i trénerom meškali na jeseň výplaty. Aký je súčasný stav?

„Doteraz to vždy tak bolo, že ak aj nastala kritickejšia situácia, majiteľove garancie sa zakaždým vyplnili a veci sa dorovnali. Áno, stalo sa, že výplaty meškali, ale myslím si, že to nie je až tak tragické. Ide skôr o záležitosť krátkodobého charakteru. Veď dnes už licenčné konanie ani nedovoľuje, aby ste mohli hrať ligu bez vyrovnania podlžností.“

Resty z jesene sú už vymazané úplne?

„Všetko ešte nie. Viac než polovica je už vyrovnaná, zvyšok bude tiež. V Tatrane to vždy tak bolo, voči hráčom i rôznym subjektom. Kedy presne sa tak stane, či o dva týždne, o tri, alebo neskôr, vám povedať neviem. To je otázka na finančného riaditeľa.“

Takú osobu prešovský futbal má?

„Nie priamo v Tatrane, ide o ľudí z prostredia sponzora klubu.“

Čo bude s vami ďalej? Čomu sa mienite venovať po odchode z Tatrana?

„Asi si doprajem chvíľu oddychu. V posledných štyroch rokoch som nepoznal dovolenku, pretože futbal si vyžaduje dennodenné riešenia. Plánujem preto dobiť baterky a uvidíme, čo bude ďalej. V živote to tak chodí, že jedny dvere sa vám zatvoria a druhé otvoria. O svoju budúcnosť sa neobávam, len momentálne ešte nemám zadefinované, ktorým smerom sa budem uberať.“