Mladému košickému stopérovi Zoltánovi Žebíkovi sa ešte začiatkom apríla ani len nesnívalo o tom, že by mohol dostať šancu v ligovom mančafte MFK. A už vôbec nie o tom, že by sa mohol stať stabilným pilierom základnej zostavy...
KOŠICE. Dnes si stred obrany žlto-modrých bez dvojičky Huk - Žebík ani nevieme predstaviť. Aj keď nejaká chybička sa do ich hry sem-tam „vlúdi“, je radosť na nich pozerať, ako svoje defenzívne úlohy zvládajú.
A ešte k tomu vedia „šupnúť“ aj nejaký gólik. Tomáš Huk ich dal v tejto sezóne už tri, Zolo Žebík jeden. Ten proti Senici bol jeho prvý, premiérový v ligovej kariére. Radosť z neho bola preveliká...
„Jasné, bol to môj prvý ligový gól a veľmi som sa z neho tešil. Nevedel som, čo mám po ňom robiť, tak som sa rozbehol k fanúšikom nejako to osláviť. Len som kričal, lebo žiadne gesto som nemal pripravené, až potom, keď som sa obrátil na tribúnu, kde bola moja rodina s priateľkou, som ukázal, že ten gól venujem im.“
Bola to trošku náhoda, lebo Zolo k nemu prišiel ako slepé kura k zrnu, keď obranca hostí odvrátil center Šinglára rovno pred neho.
„Bola tam nejaká trma-vrma a odrazilo sa to ku mne, ani neviem či od nášho alebo súperovho hráča. Lopta spadla predo mnou, a okamžite som vystrelil. Neváhal som, aj keď som to mal na ľavačku, moju slabšiu nohu. Góly nedávam, a keď sa už nejaký pritrafí, tak je to skôr hlavou ako nohou, no prvý ligový dám ľavačkou...“ zasmial sa šťastný košický strelec.
Zaskandovali si s nimi, poskákali, rozlúčili sa
Zoltán Žebík predviedol proti Senici aj pár dobrých obranných zákrokov, ale predsa, vyrovnávajúci gól súpera padol cez neho.
„Áno, áno, išlo to okolo mňa,“ priznáva. „Najskôr som vystupoval na záložníka a stečoval som mu prihrávku, lopta sa dostala k ich stopérovi, ktorého som už napriek vkĺzačke nechytil. Stačil vystreliť, padlo mu to tam, škoda...“
Remíza sa Košičanom môže máliť, ale nastupovať na zápas v takej situácii...
„Tréner nám stále prízvukoval, že máme mať čisté hlavy, že na to nemáme vôbec myslieť, a my sme sa to snažili nejako z hláv vypustiť a hrať svoju hru. Bolo to ťažké, ale chceli sme ukázať divákom, všetkým, že sa nevzdávame a stále do toho dávame všetko. Dal som gól, som veľmi rád, ale radšej by som ho vymenil za tri body.“
anúšikovia im po zápase ďakovali, nielen za to, že ukázali morálku aj proti Senici, za celú sezónu.
„Ďakovali nám, že sme odmakali každý jeden zápas, aj keď je taká situácia, aká je. Zaskandovali sme si s nimi, poskákali, a rozlúčili sa...“
