Tej radosti sa však dočkal Miroslav Šatan zo Slovana a Zálešák niesol finálovú prehru ťažko. Po prehre 1:2 po predĺžení sedel so sklonenou hlavou bez slov v šatni. Svoje pocity opisoval s problémami.
KOŠICE. Po štyroch rokoch je majstrovská eufória v Bratislave. Košice finálovú sériu prehrali na zápasy 3:4. Obhajoby titulu sa nedočkal ani kapitán oceliarov Miroslav Zálešák, ktorého sme sa opýtali:
Miro, prehrať doma siedme finálové stretnutie v predĺžení, to je tá najťažšia chvíľa, akú môže hokejista zažiť?
„Je to obrovské sklamanie. Nemyslím si, že vyhral lepší. Mali sme veľa dobrých šancí, ukázali, že chceme. To šťastie nám neprialo tak, ako Slovanu. Chceli sme siedme stretnutie doma vyhrať, opakujem, je to obrovské sklamanie.“
Nelámal sa chlieb už v druhej tretine, keď ste mali navrch, no nevyužili gólové možnosti?
„Je to tak. Bolo z čoho dať gól. Ťažko sa mi teraz hodnotí.“
Nastupovali ste na rozhodujúci duel so sebazaprením?
„Mal som virózu. Teploty. Tri dni som preležal. Ale na to sa nechcem vyhovárať. Vo finále skrátka hrať musíte, ak to čo len trochu ide.“
Ako kapitán ste mali veľmi blízko k tomu, že ako prvý siahnete na majstrovskú trofej...
„Samozrejme, že ten titul sme chceli my, má ho však Slovan.“
V predĺžení ste chceli byť aktívnejší a rozhodnúť, alebo skôr ste si želali samostatné nájazdy?
„Mali sme si hrať svoje. Dobre sme korčuľovali, no raz nám tam slovanisti ušli a bol z toho gól. Vlastne ani neviem, ako to tam padlo.“
V nadstavenom hracom čase ste už ani na ľad nechodili...
„Tréner ma tam nedal. Energie som nemal nazvyš. Keď ležíte tri dni s 39–stupňovými horúčkami, tak to cítite.“
Nemyslíte, že rozhodnúť ste mohli už v šiestom zápase?
„Mohli. Ten zápas však neviem ani posúdiť. Celý som ho presedel v kabíne. Počul som však, že ten výkon z našej strany nebol ideálny.“
V Košiciach máte ešte zmluvu na dva roky. Budete tu teda pokračovať?
„Myslím si, že áno, ak sa niečo neudeje.“
