BRATISLAVA 23. augusta (SITA) - Po prehre 2:3, ktorú v piatkovom zápase 6. kola futbalovej Corgoň ligy 2008/09 utrpeli hráči úradujúceho majstra Slovenska Artmedie Petržalka s MFK Košice, bol kormidelník Artmedie Vladimír Weiss veľmi rozladený a smutný. Ako kouč, ktorý v týchto dňoch sedí na dvoch horúcich trénerských stoličkách (hlavný tréner Artmedie aj A-tímu SR, pozn.), hneď po súboji povedal, že svoju rozlúčku s klubom spoza bratislavského Starého mosta si predstavoval inak. Štyridsaťtriročný lodivod, ktorý Petržalku doviedol k dvom majstrovským titulom a pred troma rokmi senzačne až do hlavnej skupiny Ligy majstrov, nečakal, že po Žiline a Slovane sa bude musieť skloniť aj pred majstrovstvom a herným umením aktuálneho lídra slovenskej najvyššej súťaže z Košíc. "V posledných dvoch týždňoch prežívam veľmi zložité obdobie," priznal bývalý devätnásťnásobný reprezentant Československa, ktorý dvanásťkrát obliekol aj dres Slovenska. "Ale mňa takáto čierna séria nezlomí. Tieto prehry ma skôr zocelia ako zlomia. Ja som človek, ktorý sa dopredu nikdy nevzdáva," zdôraznil dlhoročný hráč bratislavského Interu a účastník MS 1990 v Taliansku.
"Možno to tak malo byť. Možno si to niektorí ľudia z nášho klubu takto želali. Chceli, aby som prežíval takéto ťažké obdobie. Neviem, nerozumiem tomu," pokračoval odchovanec bratislavského Rapidu, ktorý okrem Interu hral aj v Sparte Praha, košickom 1. FC, Petre Drnovice, Dunajskej Strede a Artmedii Bratislava. Práve v klube z pravého brehu Dunaja bol vo funkcii hlavného trénera, športového manažéra a viceprezidenta klubu najdlhšie. S výnimkou ročného pôsobenia v ruskom klube FC Saturn Moskovská oblasť bol v Artmedii takmer dvanásť rokov. "Ja som mal týchto hráčov rád. Dal som im všetko, čo som mohol. Obetoval som svoje sily tomu, aby sme spolu boli úspešní. Ja som tento klub naozaj miloval. Preto si myslím, že takúto smutnú rozlúčku som si nezaslúžil. Nezaslúžili sme si dnes prehrať. Nezaslúžil som si tento čierny dvojtýždeň," uvažoval kouč úradujúceho majstra Slovenska a víťaza Slovenského pohára 2007/08.
Podľa neho by remíza s Košičanmi bola spravodlivejšia, viac by zodpovedala dianiu na ihrisku. "Košice však dali tri góly a my iba dva. Pre diváka bolo určite dobré, že padlo až päť gólov. Ten Milinkovičov, ktorý sa v slovenskej súťaži často nevidí, bol určite veľkým pôžitkom," povedal Weiss a pokračoval: "Prehrali sme, čo ma veľmi mrzí, ale na druhej strane, ak mám niekomu dopriať víťazstvo, tak je to v prvom rade tréner Kozák. Nie preto, že sme priatelia, alebo preto, že trénujem jeho syna, ale pre to, že v Košiciach poctivo robí futbal. Cením si na ňom všetko, čo robí pre celý slovenský futbal. Som rád, že v Košiciach vychováva mladých, talentovaných hráčov. Preto mu toto víťazstvo naozaj prajem. Ja sa musím sústrediť na to, čo ma v blízkej budúcnosti čaká. Mám pred sebou veľmi ťažkú robotu, ktorú chcem robiť najlepšie, ako viem."
Vladimír Weiss svoju aktuálnu situáciu v Artmedii výstižne definoval povzdychom, že jedno jeho oko plače, druhé sa smeje. "Neviem, či v utorok budem sedieť na lavičke mužstva pri odvetnom zápase 3. predkola Ligy majstrov s Juventusom Turín. Neviem, či ma vedenie klubu ešte na lavičke chce. Ak mi niekto z vedenia povie, že tam mám byť, ak vedenie bude chcieť, aby som bol na lavičke, tak budem. Je mi totiž veľmi trápne pýtať sa na to funkcionárov. Mrzí ma, že mi doteraz nikto nepovedal, na čom vlastne som. Po tomto čiernom dvojtýždňovom závere mi je už však úplne jedno, či na tej lavičke budem, alebo nie. Už sa cez to bez problémov viem preniesť. Gratulujem Košiciam k víťazstvu. Život beží ďalej. A ja tiež idem ďalej," dodal Vladimír Weiss.
