Gule obrovské ako fit lopty. Peniaze nie sú všetko, tvrdí predseda majstra

Volejbalisti Rieker UJS Komárno. (Autor: TASR)
Titanilla Bőd|30. apr 2022 o 09:35

Volejbalisti Komárna obhájili titul pred plnou halou.

KOMÁRNO. „Teraz sme vyhrali bez divákov, o rok nech vyhráme s divákmi,“ vyriekol pred rokom prorocké slová predseda volejbalového klubu Rieker UJS Komárno Ladislav Ferencz.

Vtedy extraligový tím mužov získal prvý majstrovský titul v histórii klubu, keď vo finálovej sérii zdolal Myjavu. Avšak bez divákov.

O dvanásť mesiacov neskôr - už bez pandemických obmedzení, vo vypredanej hale - volejbalisti Komárna titul obhájili. Ich finálovým súperom bol tentoraz Prešov, ktorý zdolali jednoznačne 4:0.

V hale to už nevydržal

„V semifinále ani vo finále sme neprehrali ani jeden zápas. Zvonka sa môže zdať, že to bola hladká cesta k titulu, ale nie je to tak. Museli sme tvrdo makať, aby sme obhájili titul,“ zdôraznil Ladislav Ferencz.

Napínavý bol najmä posledný, štvrtý zápas. Keďže základnú časť vyhral Prešov, finálová séria sa začala na východe Slovenska. Komárno tam zvíťazilo dvakrát 3:1.

V prvom domácom zápase vyhrali Komárňania 3:0, no o deň neskôr Prešovčania kládli tuhý odpor. Dramatické stretnutie sa rozhodlo až v piatom sete, hostia predtým v štvrtom sete mali tri mečbaly.

„Vyšiel som pred halu a na parkovisku som sledoval stav zápasu na internete,“ prezradil Ferencz. Keď jeho tím získal štvrtý set, už vedel, že víťazstvo nepustí z rúk.

V tajbrejku boli úspešnejší Komárňania. Mečbal premenil Matej Kubš, ktorý spolu s Petrom Kašperom získal ôsmy titul v kariére.

„Prešov hral dobre a moji chlapci v tomto zápase ukázali gule obrovské ako fit lopty,“ rozplýval sa bezprostredne po zápase tréner majstra Gabriel Chochoľák.

„Bolo to napínavé, prelínalo sa to z jednej strany na druhú. Spĺňalo to všetky kritériá finálového zápasu,“ uviedol Chochoľák pre Sportnet s odstupom niekoľkých dní.

Zmena trénera

Do Komárna prišiel na začiatku ročníka ako asistent Robina Pěluchu. V priebehu sezóny sa však stal hlavným trénerom.

„Robin tu strávil sedem rokov a navždy sa zapísal do histórie komárňanského volejbalu, no cítili sme, že mužstvo potrebuje nový impulz. Nový tréner v určitých veciach bol aj prísnejší,“ priblížil Ferencz.

„Boli tam komunikačné záležitosti, napríklad sa nám stále menili tréningové hodiny v hale. Toto sa však učesalo za pár týždňov, nastavili sme systém,“ uviedol Chochoľák.

Potrpí si na disciplínu, dochvíľnosť, jednotné oblečenie a maximálne sústredenie aj na tréningu.

„Ja si aj uvedomujem, že niekedy som na to veľmi tlačil a niektorým to aj vadilo, ale nerobil som to so zlým úmyslom. A výsledky sa dostavili,“ zdôraznil tréner.

Skúsenosti nadovšetko

Bola to jeho prvá sezóna v úlohe hlavného trénera. Za Komárno hrajú ozajstné osobnosti slovenského volejbalu: okrem spomínaného Kubša a Kašpera napríklad aj Emanuel Kohút.

Spolupráca s veľkými menami nebola vždy pre trénera jednoduchá.

„Netreba ich ničomu učiť, všetko už z volejbalu vedia. Potrebujú byť iba v pohode, odtrénovať si nejakú tú svoju kvantitu tréningov.

No je to dvojsečná zbraň. Keď človek chce, aby niečo robili trošku inak, ťažko ich o tom presvedčí. Ja to plne chápem, bol som na ich mieste,“ vysvetľoval Chochoľák.

Komárno v playoff extraligy dominovalo práve vďaka skúsenostiam. V rozhodujúcich zápasoch boli starší hráči mentálne silní a robili správne rozhodnutia.

Liga majstrov stojí veľa

Komárňanský klub má za sebou nevšednú sezónu. Ako prvý klub zo Slovenska sa prihlásil do Ligy majstrov, hoci vo volejbale je to finančne veľmi náročná záležitosť.

Nákladné je cestovanie i zabezpečenie celého domáceho zápasu vrátane televízneho signálu.

V prvom kole vyradili Komárňania rakúskeho majstra z Grazu, v druhom sa stretli s gréckym Olympiakosom. Hoci dvakrát prehrali, dramatický prvý zápas v nitrianskej športovej hale ponúkol fanúšikom nezabudnuteľný zážitok.

Po vypadnutí z Ligy majstrov pokračovali v Pohári CEV, kde bol ich súperom turecký Izmir.

„Aj v tejto sezóne sa chceme prihlásiť do nejakého európskeho pohára, ale ešte presne nevieme, do ktorého. Radi by sme hrali súťaž pred vernými fanúšikmi v Komárne, no pre Ligu majstrov ani na Pohár CEV naša hala nevyhovuje,“ poznamenal Ferencz.

Komárno v práve ukončenej sezóne zorganizovalo aj víkend Slovenského pohára, kde domáci hráči tiež triumfovali.

Momentka zo štvrtého finálového zápasu medzi Komárnom a Prešovom. (Autor: TASR)

Nemáte dosť dresov?

V meste cítiť volejbalový boom. Na majstrovské finále prišli aj takí fanúšikovia športu, ktorí predtým na volejbale nikdy neboli. „Pýtali sa ma, prečo má jeden hráč iný dres, či sme nemali dosť rovnakých dresov,“ prezradil milú príhodu predseda klubu.

Tvrdí, že osemsto divákov v nedeľu večer je dôkazom toho, že o kvalitný športový výkon bude vždy záujem.

Pre klub bolo prvoradé, aby hala bola plná, keďže už neboli žiadne pandemické obmedzenia. Ani na finále nezdvihli ceny lístkov - tak ako cez celú sezónu, aj teraz stáli tri eurá.

Na tribúne spravili domáci provizórne VIP miesta pre primátora mesta, rektora Univerzity Jána Selyeho a sponzorov, no stačila chvíľková nepozornosť a už aj tam sedeli fanúšikovia.

„Naši hostia si museli sadnúť tam, kde si ešte našli miesto,“ dodal Ferencz.

Hráči sa až triasli

Volejbal v Komárne neznamená iba extraligový tím mužov. Béčko hrá v I. lige a je na prvom mieste tabuľky, ženy zase vyhrali západnú skupinu I. ligy, no v baráži prehrali so Žilinou.

„V ženskom volejbale vidíme potenciál, nevylučujem, že o niekoľko rokov budeme mať aj ženy v extralige,“ podčiarkol Ladislav Ferencz.

Aj ženský tím však chcú vybudovať postupne, rozvážne, krok za krokom. Podobne to bolo aj v prípade už dvojnásobných majstrov.

„Samozrejme, peniaze sú dôležité, ale mám pocit, že naši hráči by mohli inde zarábať aj viac. Lenže pri skúsených hráčoch hrajú úlohu už aj iné faktory: či je klub stabilný, aká je v ňom atmosféra, akí sú spoluhráči, kto je trénerom.

Komárno mnohým vyhovuje aj geograficky, mnohí hráči sú už otcovia rodín, neradi by pôsobili na východe Slovenska, ďaleko od rodiny,“ vysvetľoval Ferencz.

Pred desiatimi rokmi, keď na zápasy Komárna chodilo 20-25 ľudí, sníval o tom, že raz volejbalisti zaplnia športovú halu. Jeho sen sa teraz stal skutočnosťou.

„Medzi hráčmi a fanúšikmi sa vytvorilo neuveriteľné puto. Naši priaznivci neboli iba divákmi, ale aktívne sa zapájali do diania, fandili, kričali, vyskakovali, tlieskali,“ vravel predseda klubu.

„V niektorých momentoch štvrtého zápasu sa hráči až triasli, ako ich to vzalo. Šport dáva momenty, ktoré nešportovec ťažko pochopí. Toto bol jeden z tých zápasov, pre ktoré sa šport oplatí robiť,“ dodal tréner Gabriel Chochoľák.

Titanilla Bőd
Titanilla Bőd deväť rokov viedla športové oddelenie a bola zástupkyňou šéfredaktora v denníku Új Szó. Reportérsky pokrývala z miesta diania štyri olympiády. Okrem futbalu je jej druhou srdcovkou krasokorčuľovanie, od roku 2004 nechýbala ani na jednom európskom šampionáte. V tíme Sportnetu pôsobí od augusta 2020.
Nachádzate sa tu: