MONTE CARLO. Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) odhlasovala na svojom kongrese v Monte Carle zásadné konštitučné zmeny a radikálne reformy.
Zo 197 rozdaných hlasovacích lístkov bolo platných 192, za zmeny hlasovalo 182 krajín vrátane Slovenska, ktoré na kongrese zastupovali prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok a generálny sekretár Vladimír Gubrický.
V Monte Carle bol aj olympijský šampión v chôdzi na 50 kilometrov Matej Tóth, ktorý sa zúčastnil na rokovaní komisie športovcov IAAF.
Proti bolo desať krajín
Za reformy nehlasovalo desať krajín - Benin, Bahrajn, Čad, Gambia, Kazachstan, Saudská Arábia, Laos, Malajzia, Srí Lanka a Thajsko.
Podľa záznamu hlasovania sa na ňom nezúčastnili Jamajka, Omán, Senegal, Ukrajina a Uzbekistan.
Radikálne reformy podobné ústavným zmenám v politike sa uskutočnia v IAAF v dvoch etapách - prvá už od 1. 1. 2017 a druhá od 1. 1. 2019.
Mali by znamenať začiatok novej éry transparentnosti a ešte zodpovednejšieho spravovania záležitostí v olympijskom športe číslo jeden.
Atletika čelila škandálom
"Musíme chrániť náš šport," vyhlásil prezident IAAF Sebastian Coe v príhovore k delegátom kongresu.
"Musíme vytvoriť štruktúry, ktoré udržia atletiku a atlétov v bezpečí na štadiónoch i mimo nich. Je zlé, že sme nedávno prešli veľmi zlým obdobím, ale pokojne by sa to mohlo stať aj druhý raz."
Coe narážal na zložité uplynulé mesiace, v ktorom svetová atletika čelila obrovským dopingovým a korupčným škandálom, do ktorých boli dokonca zapletení najvyšší činovníci IAAF vrátane bývalého prezidenta Lamina Diacka.
"Ďakujem všetkým delegátom za dôveru, ktorú nám preukázali. Toto je veľmi dôležitá chvíľa v histórii nášho športu," povedal Sebastian Coe po úspešnom schválení reforiem.
Veľké zmeny zachytávajú už aj nové Stanovy IAAF, ktoré budú platné od 1. 1. 2017 a od 1. 1. 2019 ich nahradia ďalšie. Oba návrhy si členské federácie mohli preštudovať v uplynulých mesiacoch.
Hlasovanie bolo spojené
Hlavné zmeny nastávajú v opätovnom zadefinovaní úloh a zodpovednosti, pričom národné federácie by mali mať vyššie právomoci a silnejší hlas v atletickom hnutí by mali získať kontinentálne federácie.
Reformy predpokladajú aj silnejšiu pozíciu atlétov-športovcov, väčšiu rodovú vyváženosť a väčšiu nezávislosť v boji proti dopingu.
Prevažná časť autokratickej moci prezidenta, ktorá bol v predošlých rokoch zneužitá a priviedla svetovú atletiku ku katastrofe, sa prenesie na výkonného riaditeľa IAAF. Od augusta ním je Olivier Gers.
"Vážnosť celej situácie naznačoval aj Sebastian Coe, keď hlasovanie spájal s dôverou hnutia voči nemu. Jednoznačný výsledok je však jasný signál, že atletika sa chce zbaviť pochmúrnej minulosti a je pripravená transparentne zabojovať o lepšiu budúcnosť," uviedol po kongrese IAAF prezident SAZ Peter Korčok.
"Do roku 2020 sa chce posunúť do elitnej štvorky športov na svete - teraz je údajne na ôsmom mieste. Kongres ukázal, že prezident Coe má silnú dôveru a zároveň oslabil aj jeho oponentov," dodal.
Chodkyne bojujú aj o svetový rekord
Rada IAAF ešte pred zasadnutím kongresu schválila dejiská niekoľkých šampionátov. Majstrovstvá sveta 2018 družstiev v chôdzi sa uskutočnia v čínskom Tchaj-cchang, kde sa toto podujatie uskutočnilo už v roku 2014.
Tchaj-cchang nahradil ruské Čeboksary, ktorému boli majstrovstvá sveta tímov pôvodne pridelené, ale v dôsledku ruského dopingového škandálu IAAF odobrala tomuto mestu právo zorganizovať šampionát.
Padlo aj rozhodnutie o majstrovstvách sveta 2019 v krose, uskutočnia sa v dánskom Aarhuse. Bol jediný kandidát.
Rada IAAF takisto schválila uznávanie oficiálnych svetových rekordov v chôdzi žien na 50 kilometrov. Prvý výkon pod 4:30 hodiny, ktorý splní potrebné náležitosti, bude od 1. 1. 2017 uznaný za oficiálny svetový rekord.
