Trénerova kliatba je prorocká. Benfica trpí

BRATISLAVA. „Nasledujúcich sto rokov nezíska Benfica žiadnu európsku trofej,“ povedal vraj budapeštiansky rodák Béla Guttmann (*1899 - †1981).

Stalo sa to tesne po najslávnejšom víťazstve portugalského klubu vôbec. Vo finále vtedajšieho Európskeho pohára majstrov vyhrala v roku 1962 pod jeho vedením Benfica nad Realom Madrid 5:3. Zápas považujú za najlepší v celej histórii súťaže.

Lisabončania rok predtým zvíťazili vo finále nad Barcelonou 3:2. Španielska nadvláda z úvodných rokov súťaže sa skončila.

Guttmann si, pre súčasníka celkom logicky, pýtal zvýšenie platu.

Vedenie klubu šibrinkovalo pred Guttmannovými očami zmluvou. Klauzula o peniazoch tam nebola. Maďar sa rozčertil a odišiel. Prekliatie je skôr zľudovelá slovesnosť.

Nabralo však smer povery už rok po veľkom víťazstve nad Realom. Benfica prehrala vo finále EPM 1963 s milánskym AC 1:2. Nasleduje rekordná šnúra rozhodujúcich prehier v postupnosti 1965 , 1968, 1983, 1988, 1990, 2013 a 2014.

Eusébiova modlitba

V roku 1990 sa pred finále Ligy majstrov Benfica s AC Miláno išiel Eusébio pomodliť ku Guttmannovmu hrobu. Vraj ho prosil o odkliatie. Portugalčania prehrali 0:1.

Budapeštiansky svetobežník bol súčasne trénerský vizionár a svojím spôsobom dobrodruh. Mal 25 trénerských zastávok v 20 kluboch.

Zvíťazil v lige piatich krajín (Maďarsku, Portugalsku, Taliansku, Brazílii a Uruguaji).

Je jediným koučom sveta, ktorý vyhral európsku a latinskoamerickú najvýznamnejšiu klubovú súťaž (Copa Libertadores s Peňarolom Montevideo).

Za Maďarsko hral na olympiáde 1924. Od roku 1922 pôsobil v USA, aby sa vyhol Horthyho fašistickému režimu. Potom sa presťahoval do Viedne.

Za tajuplných okolností o vlások unikol deportácii do koncentračného tábora, kde zomrel jeho brat.

Po vojne trénoval viacero maďarských tímov. Hovorí sa, že to bol on, kto ovplyvnil trénera Gusztáva Sebesa, aby hral nový systém 4 – 2 – 4. Ten urobil (1948 – 1954) z Maďarska jeden z najpovestnejších tímov v histórii.

Pomohol i Slovanu

Guttmann je prvým mužom vo futbale, ktorého možno nazvať agentom. Sprostredkoval kupovanie hráčov i zariaďoval účasti tímov na turnajoch. O Eusébiovi sa dozvedel u holiča. Neskorší svetový futbalista hral za mozambický Sporting Lourenço Marquez, ktorý bol farmou lisabonského Sportingu. Guttmann sa išiel na talent pozrieť do Afriky a konkurentovi ho vyfúkol.

Bol kamarátom so slovenským funkcionárom, už zosnulým Jánom Fialom. Ten funkcionárčil aj v Slovane. Práve Guttmann pozval belasých v zime 1969 na slávny argentínsky turnaj Septagonal. Bratislavčania tam vyhrali nad klubovým majstrom sveta Independiente Buenos Aires (2:1) a o pár mesiacov zdolali vo finále PVP Barcelonu 3:2. Nadherný štadión svetla (Estádio da Luz) napriek všetkému zdobí socha Bélu Guttmanna. Bilancia veľkých víťazstiev má však stále záverčnú v roku 1962.

Duch kliatby akoby v stredu opantal hráčov Benficy v penaltovom rozstrele. Špičkový paraguajský strelec Óscar Cardoso sa rozbehol, zastal, zmätkoval, strelu brankár Andalúzanov Beto vyrazil. Potom zahodil penaltu Rodrigo, Sevilla vyhrala 4:2. Získala pohár víťaza Európskej ligy.