Šestnásť rokov života vo Švédsku z neho spravilo viac než len bývalého hokejistu. RÓBERT DÖME dnes patrí medzi rešpektovaných trénerov mládeže v krajine, kde sa hokej robí inak – systematicky, trpezlivo a s dôrazom na rozvoj.
V rozhovore sa dozviete:
- prečo Švédi vychovávajú viac kvalitných hokejistov ako Slováci
- aké zásady uplatňujú švédski tréneri pri práci s mládežou
- v čom slovenský hokej zaostáva v príprave mladých hráčov
- prečo vo Švédsku neexistuje trestanie detí za chyby na striedačke
- ako vníma život cudzincov a multikultúrne prostredie vo Švédsku
- aké spomienky má na titul majstra Švédska z roku 2007 a na spoluhráča Karola Križana
Ako ste sa dostali k práci trénera po ukončení hráčskej kariéry vo Švédsku?
Vo Švédsku som šestnásty rok. Hral som tu hokej a môj bývalý spoluhráč vtedy potreboval niekde pomôcť. Spočiatku som váhal, nechcel som byť tréner, nebavilo ma to.
Ale potom som to skúsil a videl som, že ma to nejakým spôsobom oslovilo, vrátil som sa k tomu a tak to celé začalo.
Pracoval som v rôznych kategóriách, od mládeže až po manažérske pozície, bol som aj hlavný tréner v slovenskej extralige. Potom som sa vrátil späť do Švédska, kde momentálne pôsobím v AIK Štokholm ako šéf rozvoja.
V čom vidíte hlavný rozdiel medzi trénovaním mládeže vo Švédsku a na Slovensku?
Keď som pôsobil v Slovane Bratislava, bol som športový manažér a mal som na starosti celý chod klubu. Potom som pôsobil aj v Trenčíne. Videl som, ako to tam funguje. Podľa mňa sa na Slovensku v porovnaní so Švédskom veľmi málo trénuje.

Ako vyzerá typický tréning mladých hráčov vo Švédsku?
Tréning sa veľmi nelíši. Čo robia na ľade švédski hráči, robia aj hráči na Slovensku. Dnes si tréneri môžu nájsť cvičenia na YouTube alebo z rôznych tréningových zdrojov. Nie je ťažké dohľadať si tréningovú jednotku.
Každý tréner má svoj systém, svoje obľúbené cvičenia, podobne ako na Slovensku. Rozhodujúca je kvantita aj kvalita realizácie hráča na ľade. Je to kombinácia vecí, na ktorých sa kontinuálne pracuje od mládeže až po seniorské kategórie.
Aký veľký dôraz kladiete na techniku a kreativitu v porovnaní s taktikou a fyzickou silou?
Treba sa zamerať na všetko. Fyzická príprava hráča je veľmi dôležitá. Myslím si, že práve v tom je najväčší rozdiel medzi Slovenskom a top krajinami ako Švédsko, Fínsko či Kanada. Na Slovensku sa stále veľmi málo trénuje a to sa prejavuje aj na fyzickej pripravenosti hráčov.
Kedy sa vo Švédsku začína viac pracovať na taktike?
U malých detí sa taktike veľa nevenujeme. Dôležitejšia je kreativita, nechávame ich hrať, robiť chyby a učiť sa. Poradíme im alebo ukážeme, ako situácie riešiť inak.
Až v kategóriách 14, 15 a 16 rokov je toho viac. V kategórii do 16 rokov začíname systematicky pracovať na herných systémoch na úrovni juniorského hokeja.
Ako pracujete na budovaní sebavedomia u mladých hráčov?
Sebavedomie vychádza z iných faktorov ako je len hokej. Hráč musí byť stopercentne fyzicky pripravený a tým pádom si verí. Sebavedomie netrénujeme.
Keď hráč nie je fyzicky pripravený alebo má problémy s koordináciou, stráca sebavedomie. Ak robí chyby a tréner naňho ešte kričí, samozrejme, že ho to položí. My pripravujeme hráčov, aby boli v ťažkej konkurencii čo najlepší.
Nechávame ich robiť chyby, neposadíme ich za to na lavičku. Našim trénerom to zakazujeme. Neexistuje, aby tréner posadil na lavičku štrnásťročného chlapca, ktorý chyboval a pokazil zápas. To nedáva zmysel.
Hráč chybu musí spraviť a poučiť sa z nej. Vyžadujem od trénerov, aby zverencovi vysvetlil možnosti, ako to mohol spraviť lepšie. Dá mu dve alebo tri možnosti, z ktorých si hráč môže vybrať.
Neponúkne mu iba jednu možnosť riešenia, pretože nie je iba jediný spôsob, ako situáciu riešiť. Časom si hráč osvojí nejakú možnosť, ako vyjsť z tejto situácie.
Veľmi dbáme na to, aby chlapci robili aj iné športy, ako americký futbal, basketbal, hádzaná. Sú to fantastické doplnkové športy k hokeju.
Ďalším dôležitým aspektom je, aby mali aj iné záujmy okrem hokeja, pretože v mladom veku môže byť kontraproduktívne, ak sa sústredia len na jeden šport.
Čím to je, že Švédsko každoročne produkuje toľko kvalitných hráčov do 20 rokov?
Je to kombinácia viacerých faktorov. Kvalitní tréneri, vysoká kvantita tréningu, individuálne zameranie na rozvoj. Máme veľa špecifických trénerov na rôzne oblasti. Ja sám mám na starosti päťdesiat hráčov.
V kluboch je mnoho trénerov, ktorí tu pracujú dlhodobo a vedia, čo majú robiť. Hokej už majú napozeraný a neponáhľajú sa za výsledkami za každú cenu. Nie je to však iba o trénovaní, ale aj o nastavení klubov a zväzu. Tu Slovensko veľmi zaostáva za svetom, nestíha ani Čechom.
V Štokholme máme šesťdesiatosem štadiónov a dvestopäťdesiat ľadových plôch. Hráči môžu trénovať kedykoľvek. Majú voľný ľad a každý deň je nejaké voľné korčuľovanie.
Takisto i konkurencia je veľká. Spoluhráči sú kvalitní a navzájom sa zlepšujú, bez toho, aby si to uvedomovali. To je jeden z najväčších dôvodov, prečo sú Švédi inde ako Slováci.
Ako sa vzdelávate vy?
Neustále sa vzdelávam. U nás mám na starosti dvadsaťsedem trénerov a stretávame sa dvakrát do mesiaca.
Sledujem online prednášky, chodím po svete, zbieram informácie od kolegov zo Švédska, Ameriky alebo Kanady. Teraz sú majstrovstvá sveta, kde pôjdem tiež na nejakú prednášku. Dnes už je to veľmi jednoduché.

Neustále sa snažím posúvať a nové poznatky odovzdávam našim trénerom, aby sa vzdelávali. Snažím sa s nimi chodiť i na ľad. Dávam aj spätnú väzbu a rozoberám s nimi zápasy.
Ako sa vám žije vo Švédsku?
Hneď, ako som prišiel, krajina mi prirástla k srdcu. S rodinou žijeme v Štokholme. Švédsko je krajina, na ktorú sa veľmi ľahko zvyká.
Funguje tu školstvo, zdravotníctvo, podpora rodín. Samozrejme, žiadna krajina nie je bez chýb, ale Švédsko je podľa mňa najlepšia krajina na život, najmä pre rodiny s deťmi. Keď človek pracuje a žije normálny život, má sa vo Švédsku dobre.
Hoci som Slovák a nikdy nezabudnem na to, kde som sa narodil, dnes je mojím domovom Švédsko. Mám tu celú rodinu.
Ako vnímajú Švédi cudzincov v hokejovom prostredí?
V klube AIK Štokholm máme aj Slovákov aj chlapcov inej rasy. Vôbec to neriešime. Ľudia prichádzajú z rôznych krajín, niekedy pre vojnu alebo zlé životné podmienky. Nefunguje to však tak, že sa človek pobalí a príde do Švédska a všetko bude fajn.
Pokiaľ sa ľudia začlenia, normálne fungujú a správajú sa slušne, je jedno, odkiaľ pochádzajú. Aj v Amerike, kde som vyrastal, som sa naučil vnímať ľudí ako ľudí, bez ohľadu na farbu pleti alebo vierovyznanie.
Vo Švédsku a Dánsku sa o niekoľko dní začne hokejový šampionát. Cítite už v Štokholme zvýšený záujem o turnaj?
Úprimne, v Štokholme to veľmi necítiť. Nie je to ideálne mesto na usporiadanie šampionátu. Štokholm je špecifické mesto, ktoré žije trochu inak. Všetci žijú hokejovým AIK alebo futbalovým Djurgårdens. Na tieto zápasy nie je možné zohnať lístky.
Domáce zápasy Švédska na MS budú určite vypredané, ale ostatné zápasy možno až tak nie. Dovolím si povedať, že to môže byť blamáž a ľudia neprídu. O ostatné zápasy nemusí byť veľký záujem. Bodaj by som sa však mýlil.
Ak by bol turnaj v Göterborgu alebo Linköpingu, tak je plné hľadisko.
Najlepšie je, ak sú majstrovstvá sveta mužov dole v Európe. Krajiny ako Nemecko, Česko, Slovensko sú blízko a pre ostatných sú relatívne lacné. Švédsko je veľmi drahé pre ľudí, ktorí chcú prísť iba na hokej.
Vstupenka na hokej, hotel i jedlo sú tu veľmi drahé. Ekonomicky je to pre fanúšikov veľmi náročné.
Aké sú očakávania od švédskej reprezentácie?
Nemyslím si, že momentálna generácia Švédov je úplná svetová špička. Tá zlatá generácia už bola vlani na šampionáte a na novú si musíme počkať.

Samozrejme, veľa hráčov je v NHL, ale tí najlepší budú ešte v play-off. Švédsko určite postaví silný tím a bude mať ambície bojovať o medaily, ale turnaj je špecifický. Je to o forme a o jednom alebo dvoch zápasoch.
Stačí, že zachytá brankár, trochu šťastia a môže vyhrať aj outsider. Minulý rok tak vyhrali Česi. Ja osobne nemám rád tieto turnaje. MS podrobne nesledujem, pozriem si až vyraďovacie zápasy.
Pôjdete si pozrieť nejaké zápasy slovenskej reprezentácie?
Pravdepodobne nie. V rámci švédskej federácie mám na turnaj voľný vstup, pretože sa zúčastňujeme na seminároch, takže možno sa pôjdem pozrieť na nejaký väčší zápas. Skôr si šampionát pozriem v televízii.
Rešpektujem však tieto víťazstvá či už na majstrovstvách sveta alebo olympijských hrách. Je to obrovská vec.
Keď hovoríte, že nie ste veľký milovník šampionátov, tak titul zo švédskej ligy, ktorý ste získali v roku 2007, zrejme hodnotíte veľmi vysoko, však?
Samozrejme. Vyhrať ligu po 60-70 zápasoch plus play-off je niečo iné ako vyhrať krátky turnaj. To je výsledok celoročnej práce, nie náhoda alebo šťastie. Musí sa ukázať kvalita tímu a kolektív.
Je to najväčšia odmena za celú sezónu. Ligu je oveľa ťažšie vyhrať ako turnaj.
Ste ešte v kontakte s Karolom Križanom, s ktorým ste vtedy vyhrali titul?
Áno, občas sa stretneme. Keď ho zbadám, vždy si spomeniem na toto obdobie, keď sme sa stali majstrami Švédska. Karol má stále veľmi dobré meno vo Švédsku. Možno by sme bez neho titul nezískali.
Máme rodinnú chatu kúsok od Örnsköldsviku a každý rok sa tam zastavím za bývalými spoluhráčmi. Dáme si kávu, podebatujeme a spomíname na staré časy.
VIDEO: 27. epizóda podcastu Hokejový BOSS
Zápasy Slovenska na MS v hokeji 2025
| Skupina A


| Skupina A


| Skupina A


| Skupina A


| Skupina A


| Skupina A


| Skupina A

