Knihy sa zvyknú krstiť šampanským, ale biografiu Jána Kozáka, úspešného trénera slovenskej futbalovej reprezentácie, krstili v stredu steblami trávy zo štadióna Lokomotívy. Možnože nie je taká posvätná, ako tráva z barcelonského Camp Nou, ktorú predávajú vo fanúšikovskom „megastore“ blaugranas priamo na štadióne, ale pre Jána Kozáka bol v tom veľký kus symboliky.
Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
KOŠICE. „Samozrejme, lebo na tej tráve som zažil veľa krásneho, na čo sa nedá zabudnúť,“ priznal Ján Kozák, ktorý v Čermeli prežil väčšinu svojej hráčskej ale aj trénerskej kariéry.
„V Čermeli som mal toľko fantastických spoluhráčov, ako bol napríklad krstný otec tejto knihy Jožko Móder... Keď som tam prišiel ako mladý chlapec, s ním som začínal. On bol reprezentant, obrovská motivácia, trénovali sme spolu a tam som zistil, koľko sa musím učiť, aby som dosiahol jeho úroveň. V Lokomotíve to bola dennodenná tvrdá práca, výzvy, za ktorými som išiel. Takže na túto trávu, na Lokomotívu, plný štadión, fantastických fanúšikov, AC Miláno, mám veľmi príjemné spomienky, Lokomotíva je môjmu srdcu najbližšia.“
Mohol robiť to, čo má rád
Vydanie knihy športového žurnalistu Michala Zemana s názvom
„Ján Kozák, príbeh futbalového rebela“ bolo načasované ideálne, keď je tento futbalový fanatik možno na vrchole slávy. Možno aj sám Ján Kozák to tak cíti, že pre náš futbalový (už nielen hokejový) národ, po úspechu, ktorý s reprezentáciou dosiahol, niečo znamená. „Celý život som robil poctivo, stále som mal pred sebou nejaké ciele, za ktorými som išiel. Život mi dal to, že som mohol robiť to, čo mám rád, a to je futbal, a myslím si, že sa mi niečo podarilo nielen po hráčskej, ale aj po trénerskej stránke, a to ma veľmi teší.“
Možnože to je len prvé vydanie jeho biografie, že o niekoľko rokov k nej bude treba pridať zopár nových, a ešte úspešnejších kapitol...
„Bol by som rád, keby tak bolo, ale život prináša všelijaké veci... Sme malá krajina a musíme to rešpektovať, že Slovensko nie je futbalovo také silné, aby každý druhý rok postupovalo na majstrovstvá sveta alebo Európy. No teraz sa nám niečo podarilo, a boli to krásne dva roky, lebo sme odohrali osemnásť zápasov, z ktorých sme štrnásť vyhrali, jeden remizovali a tri prehrali, čo je úžasná bilancia. A nie je to náhoda, lebo to bola tvrdá dvojročná práca, a ja som rád, že tá práca mala zmysel, pretože keď som nastúpil k reprezentácii, viete, v akom bola stave, aký bol pohľad ľudí na ňu a aký je ten pohľad teraz. Toto ma veľmi teší, ale aj zaväzuje.“
Mal šťastie na dobrých trénerov
Ján Kozák doteraz trénerské biografie iba čítal, o iných. Možnože ho niektorá pri spoluatorstve vlastnej aj trochu inšpirovala.
„Samozrejme, keď sa mi niečo dostalo do rúk, tak som si to rád prečítal. Naposledy som čítal o Mourinhovi, aký je jeho pohľad na futbal, ale nielen jeho, aj ďalších trénerov, veľmi zaujímavé veci. Aj pre človeka, ktorý už má nejaké skúsenosti. Rád takéto veci čítam, pretože človek tam stále nájde niečo aj pre seba,“ vraví Ján Kozák, ktorého v trénerskej kariére inšpirovalo viacero trénerských osobností.
„Mal som šťastie, že ako hráč som mal stále dobrých trénerov, ktorí v živote niečo dosiahli. Či už pán Jankech v Košiciach, ktorý bol tiež reprezentačný tréner, Mišo Baránek, Andrej Ištók v Lokomotíve, alebo Dodo Reimann, ktorý mi dal strašne veľa, keď mi otvoril dvere, dal mi prvú šancu hrať za A mužstvo. A potom v reprezentácii pán docent Vengloš, pán Ježek, čo boli skutočne špičkoví tréneri v Československu... Na trénerov som mal naozaj šťastie, ale človek musí ísť svojou cestou, musí mať svoju hlavu, a tak to je...“
Život prináša aj takéto veci
V podtitule jeho biografie je slovko rebel, stotožňuje sa Ján Kozák s takouto charakteristikou?
„Samozrejme, treba povedať, že aj ja som človek, ktorý urobil dosť chýb, a teraz by som tie situácie riešil inak ako vtedy, ale život prináša aj takéto veci. Demokraciu sme si vysvetľovali všetci po svojom, a tých vplyvov na to, aby človek reagoval takto, bolo dosť veľa. Samozrejme, urobil som veľa hlúpostí, ktoré svojím spôsobom aj ľutujem, a teraz by som to robil inak, ale ja som priamy človek a ľuďom, ktorým som ublížil, som sa aj ospravedlnil a nerobil som z toho nejaké závery. Človek získava skúsenosti, vyhodnocuje veci, potom príde k určitým záverom, že sú veci, ktoré nevie ovplyvniť a preto sa tým netreba zaoberať... Vo futbale, v rámci toho boja, tej súťaživosti, sú aj také prípady, a ako hovorím, aj ja som to niekedy prehnal,“ vraví úprimne obdivovaný tréner národného mužstva.
Viac sa o ňom dočítate v takmer dvestostranovej publikácii obohatenej o množstvo známych i neznámych fotografií z jeho športového ale aj súkromného života. A verte, oplatí sa ju kúpiť...
Krstný otec o Kozákovi
„Ešte som mu to nepovedal, ale mám to v pláne, že je ako víno, čím je starší, tým je zrelší a lepší. Príjemne ma prekvapil svojou prácou s reprezentáciou, lebo to nie je jednoduchá robota. On to zvládol na výbornú. Je jedným z mála trénerov, ktorí doslova žijú pre futbal. Má v ňom nenormálny prehľad, a má oči pre hru. Niektorí tréneri sa len pozerajú na zápas, a nevidia. On vie fantasticky čítať hru a predvídať veci, koučovanie je jeho obrovské plus. Ako tréner jednoznačne dozrel. Tesne pred odchodom do Bratislavy som sa ho spýtal, či je na to pripravený, lebo som mal také echá, že sa tam naňho niektorí novinári tešia, lebo predsa, je to trošku nezvyklé, že by reprezentáciu viedol človek z Košíc... On ma uistil, že je pripravený po každej stránke, nech sa nebojím. A ja sa veľmi teším, že to zvládol,“ vraví bývalý skvelý stredopoliar, majster Európy z roku 1976, Jozef Móder.
mat
Knihu pokrstili trávou zo štadióna.
Foto k článku: TASR
