Keď sú dvaja viac než štyria. Najskôr štvorhra kraľovala, teraz je podradnou disciplínou

BRATISLAVA. Časy, keď hráči uprednostňovali štvorhru pred dvojhrou, sú dávno preč. Za posledných viac ako sto rokov sa štvorhra stala disciplínou, ktorá zaujíma stále menej fanúšikov.

Túto skutočnosť potvrdila aj slabá návštevnosť štvorhry na nedávnom Turnaji majsteriek v Cancúne. Aké bolo postavenie štvorhry v minulosti? Prečo stratila na popularite? Existuje pre ňu cesta späť na vrchol záujmu?

Štvorhre a jej významu sa venuje David Vařílek v novej epizóde rubriky 15:40, ktorá je glosou na aktuálne, viac či menej výrazné témy v tenisovom svete.

Fanúšikovia chcú vidieť dlhé výmeny

Už by sme si ťažko vedeli predstaviť tenis bez niektorej z jeho troch disciplín. Okrem dvojhry a štvorhry má svoje miesto aj najmladšia disciplína, a to zmiešaná štvorhra.

Vidíte to, dokonca existujú dve disciplíny so štyrmi hráčmi na kurte a aj napriek tomu nie je popularita debla taká, aká bola kedysi.

Niektorí by štvorhru aj zrušili, ale prišli by sme tak o disciplínu, ktorá tiež prezentuje krásu tenisu, hoci trochu inú.

Fanúšikovia chcú vidieť dlhé, dych vyrážajúce výmeny. Tie štvorhra síce tiež ponúka, ale potom tu sú aj výmeny servis-return-volej. Pekné technické prestrelky na sieti sú razom fuč.

"Nerozumiem tomu, prečo sa štvorhra hrá celoročne. Mala by sa hrať len na grandslamoch a olympijských hrách," zmienila sa v roku 2020 olympijská víťazka Marion Bartoliová.

A špecialisti na štvorhru sa môžu zahrabať, že?

Áno, to boli časy

Nepredstavujte si, že štvorhra bola na prelome 19. a 20. storočia nadradená dvojhre a na ničom inom nezáležalo. Rozhodne však bola cennejšia.

Vtedy sa ešte nehralo pre peniaze, takže sa ukázalo čisto po športovej stránke, ktorá disciplína je obľúbenejšia a prestížnejšia.

To by už v dnešnej dobe, keď deblisti dostávajú trikrát, alebo pokojne aj šesťkrát menej peňazí, a ešte spoločne ako dvojice, nešlo. To je spravodlivosť...

Vo svete tenisu bez peňazí - áno, skutočne kedysi v praveku existoval - sa v roku 1904 rozhodlo o finalistovi Wimbledonu žrebom.

Debloví partneri Frank Riseley a Sydney Smith nechceli byť unavení na finále štvorhry, ktoré bolo na programe nasledujúci deň, a tak za stavu 2:2 na sety vytiahli z vrecka mincu. Osud však Riseleymu neprial a prehral oba finálové zápasy.

Vtedy bola štvorhra na vrchole tiež z iného dôvodu než bola popularita medzi hráčmi. Záujem publika zvyšovalo to, že hráči tvorili tím, ktorý spolu hral niekoľko rokov.

Dvojica symbolizovala značku, ale časy sa menia. Len málo dvojíc od konca minulého storočia spolu vydržalo tak dlho ako bratia Bryanovci alebo austrálske legendárne duo Woodbridge, Woodford a "úmrtnosť" deblových párov neustále narastá.

Takže v disciplíne, v ktorej jeden bez druhého neuhrá nič, fandíte jednotlivcom.

Vo štvorhre nie ste na rozdiel od dvojhry sami. Je to tímový šport, ktorý má značnú nevýhodu oproti futbalu alebo hokeju, kde odchod jedného hráča neznamená, že tímu prestanete fandiť.

Napríklad Real Madrid bez Cristiana Ronalda je stále Real Madrid, ale ako sa bude volať tím Krejčíkovej so Siniakovou, keď z neho Siniaková odišla? Už to nie je tím.

Stráca sa nám týmto štvorhra pred očami? Čo sa s tým dá robiť? Asi hráčom nenakážete, aby spolu hrali desať rokov.

Odchádzame, neplačte...

Kde sú tie časy, keď Martina Navrátilová (US Open 1987) alebo John McEnroe (US Open 1979) získali grandslamový titul v oboch disciplínach?

V 70. a 80. rokoch to bol každodenný chlieb. Navrátilová si na grandslamových turnajoch často chodila po víťazstvá vo dvojhre, štvorhre aj mixe.

Nielenže od štvorhry odchádzali fanúšikovia, ale počas rokov od nej začali odchádzať aj hráči. Špecialisti na dvojhru sa štvorhre vyložene stránia, pretože by ich mohla "skaziť".

Úplný nezmysel. Alebo nie? Naopak, kreativita, ktorou súboj štvoríc na kurte baví, sa zo súčasného tenisu vytráca.

Všetko to začali hráči ako Borg alebo Connors v 70. rokoch, ktorí predstavovali klasických hráčov od základnej čiary a do štvorhry sa nehrnuli. Týmto prerodom z tenisu vymizol aj štýl servis-volej.

Dvojhra sa výrazne zmenila a v súčasnosti nemajú singlisti pre štvorhru takmer žiadne predpoklady. Nie nadarmo je v dnešnej dobre pri štvorhre vidieť, že si pri volejoch nie sú takí istí a nemajú také reflexy ako špecialisti na štvorhru.

Dvojhra a štvorhra sa rozdelili a začali kráčať rozdielnou cestou. Bohužiaľ pre obe disciplíny.

Lesk a bieda deblistov

"Hrať štvorhru je veľmi vzrušujúce a myslím si, že by sa to malo oceniť," povedal dvojnásobný grandslamový víťaz vo štvorhre a bývalá svetová jednotka Jamie Murray.

Keby Honoré de Balzac písal svoju knihu z prostredia štvorhry, mohol by ju pomenovať napríklad takto: Lesk a bieda deblistov.

Práca deblistov na kurte sa odsunula na okraj záujmu, a preto už v náročnom kalendári neláka najlepších hráčov vo dvojhre. V nej turnaj rozdeľujú okolo 80 percent celkovej dotácie.

Štvorhra je jednoducho chudobný príbuzný a špecializovať sa na ňu môžete iba vtedy, ak patríte medzi najlepších. Čím vyššie, tým lepšie. Ale čo sa s tým dá urobiť?

"Pokiaľ sa chcete uživiť, potrebujete chodiť na najväčšie turnaje a v rebríčku sa pohybovať v prvej päťdesiatke. Síce všade píšu, ako sa na podujatiach zdvíhajú prize money, ale keď sa na to pozriete bližšie, peniaze sa zvyšujú najmä vo dvojhre, v debli je to o pár centov. A to je nič. Trochu sa to zlepšilo, ale stále je to veľmi zlé," povedala v rozhovore pre Aktuálně.cz česká deblistka Renata Voráčová.

Spomeniete si, kedy ste naposledy videli štvorhru v televízii? Áno, správne, maximálne finálový zápas na grandslame alebo v tímových súťažiach. Štvorhra nezarába na televíznych právach ani na predaji vstupeniek.

"Prišlo na nás asi tak dvadsať ľudí, a to je nedôstojné voči nám, hráčkam. Je mi ľúto takto zakončiť sezónu," povedala na Turnaji majsteriek Barbora Krejčíková.

Turnaje sa štvorhru snažia obmedziť nielen nižšími prémiami, ale aj menšou časovou náročnosťou. Okrem grandslamov sa na turnajoch ATP a WTA využívajú pravidlá no-ad (bez výhod) a supertajbrejk do 10 bodov namiesto tretieho setu.

Krásna snaha o spestrenie štvorhry a prilákanie tenistov a divákov, že? Môže sa to tak zdať, ale ide najmä o to, aby štvorhra nezaberala priestor dvojhre. Len vďaka všetkých týmto úpravám sa štvorhra na turnajoch ešte stále hrá.

Vyrovnanejšia kvalita od prvých kôl a čím ďalej, tým dlhší tenisový rok, spôsobujú, že singlistov štvorhra neláka. Namiesto toho sa štvorhra stala väčšou lotériou, v ktorej nie je núdza o prekvapenia.

Zmena tradícií v tradičnej disciplíne chce odvahu a odvaha sa cení. Teda, väčšinou sa cení, keďže nie vždy je risk aj ziskom. Tu to platí na sto percent.

Každý dostane, čo si zaslúži

Dvojhra je fyzicky náročnejšia, musíte byť viac všestranní a každú slabinu je vidieť, je mentálne náročnejšia, pretože na kurte nemáte partnera, ktorý by vám pomohol. To sú argumenty, ktoré vyzdvihujú náročnosť singlu.

Vo štvorhre musíte mať naopak jasnú stratégiu, komunikovať so svojím partnerom, musíte sa dobre dopĺňať a byť jeden tím, nie dve individuality.

Zdá sa , že sa dvojhra môže javiť ako zložitejšia, ale zaslúžia si deblisti za uhratie rovnakého kola až šesťkrát nižšie prémie? No presnejšie, dvanásťkrát menšie, pretože sa delia ešte na polovicu.

Nezaslúžia! Trénujú rovnako, pripravujú sa rovnako, ale sú v tieni. Keď hrajú štvorhru tí najlepší singlisti, málokedy pozdvihnú záujem divákov, keďže sa od seba obe disciplíny vzdialili natoľko, že nie všetci top singlisti sa dostanú do posledných kôl aj vo štvorhre.

"Zdá sa, že sa štvorhra stále viac vzďaľuje od dvojhry, čo si nemyslím, že je práve dobré znamenie. Musíme nájsť spôsob, ako turnaju priniesť väčšiu hodnotu," dodal Jamie Murray.

Na druhej strane, v minulosti sme videli aj odlišné prípady. Počas semifinálového stretnutia Davis Cupu 2010 medzi Českom a Srbskom nastúpili na štvorhru páry Berdych, Štěpánek a Djokovič, Zimonjič.

Nenad Zimonjič, ktorý sa vtedy nachádzal v rebríčku štvorhry na treťom mieste, bol najhorším hráčom na kurte.

Experti štvorhru neustále zahŕňajú kritikou, či je skutočne disciplínou tých najlepších. Možno vidíme niečo podobné ako MS v hokeji bez hráčov NHL, olympijský basketbalový turnaj bez hráčov NBA alebo bežecké lyžovanie bez ruských športovcov.

Kto je váš idol?

Keď Tennis Abstract na konci minulého roka zverejnil rebríček 128 najlepších tenistov histórie neobjavil sa medzi nimi Mike Bryan (18 grandslamov vo štvorhre, olympijské zlato), Bob Bryan (16 grandslamov vo štvorhre, olympijské zlato), Todd Woodbridge (16 grandslamov vo štvorhre, olympijské zlato) ani Virginia Ruano Pascual (10 grandslamov vo štvorhre, dve olympijské striebra). Žiadny špecialistu na štvorhru v rebríčku nebol.

Štvorhra nevyprodukovala v poslednej dobe žiadne idoly, ktoré by mali takú popularitu ako Andre Agassi, Pete Sampras, Roger Federer, Rafael Nadal alebo Novak Djokovič. Aj u žien prevládali najlepšie hráčky vo dvojhre.

Veľa malých tenistiek vzhliada v Česku k Petre Kvitovej, ktorá dvakrát vyhrala Wimbledon. Skutočnosť, že Andrea Sestini Hlaváčková vyhrala tiež dva grandslamy, sa prehliada.

Povedzte mi, čo vidíte miznúť

Točíme sa v začarovanom kruhu, z ktorého je najťažšie nájsť východisko. Striedaniu dvojíc nezabránime, ale s ním sa ťažko vytvoria ikonické páry.

Naviac hráči, ktorí hrajú dvojhru, to majú ešte výraznejšie, pretože na siedmich turnajoch hrajú pokojne vždy s iným spoluhráčom.

Televízie nemajú priestor vo vysielaní na to, aby vo veľkom kupovali práva na štvorhru. Diváci si tak zvykli uprednostniť štvorhru a keď pôjdu na turnaj, tak razom nezmenia priority, ktoré im mediálny svet vsunul.

Zaujímavým nápadom by určite bolo hrať mixy (zmiešané štvorhry) na viacerých turnajoch. Spojenie mužov a žien sa už osvedčilo v športoch ako atletika, lyžovanie či biatlon.

Kde však majú na to hráči v nabitom programe nájsť silu? Už aj ženy špecializujúce sa na dvojhru strácajú o štvorhru záujem, pretože od prvých kôl musia bojovať o postup do ďalšej fázy vo dvojhre.

Možno raz dôjde k tomu, že štvorhra úplne vymizne, možno ju raz na turnajoch nahradí zmiešaná štvorhra, možno si raz nájde cestu späť, ale teraz potrebuje štvorhra nájsť svoje ja.

Ako sme už písali, je to tímový šport, ktorý však stále viac žije v mentalite individuálneho športu. A to sa úplne vylučuje.

Situácia vyzerá skepticky, čo je pre fanúšikov tejto disciplíny smutné. Za sto rokov došlo k otočke: zo sto na nula.

"Dvojhra je kráľovnou športu. Tak to je a bude," vraví bývalá česká výborná deblistka Andrea Sestini Hlaváčková.

Autor píše pre portál tbtennis.cz