Košičania celých deväťdesiat i niekoľko nadstavených minút márne hľadali spôsob, ktorým by potvrdili 4. miesto v ligovom ročníku 2013/2014. Napokon prehrali s Ružomberkom po jednom z najhorších výkonov sezóny.
KOŠICE. Žlto-modrí síce nezačali zle, keď Erik Pačinda už v 20. sekunde z výhodnej pozície mieril iba do brankára Kováča, ale trochu ich vykoľajila dorážka Almaského na konci 6. minúty - 0:1.
Bolo však dosť času všetko napraviť, a po Skvašíkovom vyrovnaní (prvý ligový gól v kariére) sa zdalo, že v čermeľskej kuchyni už môžu začať škrabať zemiaky - na zemiakové medaily.
A Ružomberok tam poslal na výpomoc aj svojho brankára Pavla Kováča, ktorý ratoval zákrokom mimo šestnástky i pravidiel zaváhanie obrany. Ale to vylúčenie akoby jeho mužstvu pomohlo.
„Ha-ha-ha,“ zareagoval na našu pripomienku hurónskym smiechom ružomberský gólman. A na otázku, či to tak musel riešiť, či by dal Diaby gól, keby nezasiahol, iba stroho odvetil: „To neviem, ja to neriešim.“
Zaňho to riešili spoluhráči, takmer hodinovou „zónovkou“, na ktorú Košičania nemali pripravenú presilovkovú šablónu. Dobývanie ružomberského územia bolo bez ladu i skladu, bez akéhokoľvek nápadu.
„Proti Ružomberku, ktorý sa po vylúčení stiahol a poctivo bránil, sme si žiadnu vyloženú šancu v podstate nevytvorili. Boli tam nejaké centre, ale niečo, nejaká šťava, tomu chýbalo,“ priznal Miroslav Viazanko.
„Keď sa súper takto zatiahne, je ťažké niečo vymyslieť, čo by ho prekvapilo. Skúšali sme to nejakými centrami, ale tie sa nám vôbec nedarili, nič z nich nebolo. Dalo by sa nejakou extrémne peknou, super akciou na jeden dotyk, ale takú akciu sme nevymysleli.“
Vďaka divákom
Nechce sa tomu veriť, ale Ružomberok aj v oslabení dokázal Košičanov občas prečísliť, ako v 66. minúte, keď rýchlu akciu zakončil gólovým lobom Adam Zreľák.
„Išli sme do Košíc s cieľom vyhrať, lebo sme im mali čo vracať po pohárovej prehre. Napokon sme to zvládli, v tabuľke sme ich predbehli, tak sme radi,“ povedal nám strelec víťazného gólu.
Motivácia Košičanov však bola asi väčšia, túžba po štvrtom mieste by mala zdvihnúť adrenalín, ale akoby mala na nich opačný, utlmujúci účinok.
„Motivácia bola veľká, to je pravda. Chceli sme dnes vyhrať, aby sme skončili čo najvyššie, ale skôr ako prehra ma mrzí to, že sme sa v poslednom domácom zápase sezóny s divákmi nerozlúčili trošku lepšie, lepším výkonom. Ale aj tak im chcem týmto poďakovať, že nás celú sezónu povzbudzovali. Myslím si, že aj vďaka nim sme dosiahli také úspechy. Tento zápas sme síce nezvládli, ale táto sezóna sa v konečnom dôsledku bude hodnotiť veľmi pozitívne,“ dávame za pravdu Miroslavovi Viazankovi.
A koniec koncov ten výpadok sa ešte dá napraviť, ešte je tu posledné kolo a zápas v Žiline.
„Samozrejme, že sa to dá napraviť. Stále sa hrá o body a o umiestnenie v tabuľke, čiže v tom zápase ešte treba urobiť maximum.“
