Hrá v štvrtej lige. Súperi? Niektorí kopú ako kone, vraví Šesták

„Stanko, dobre ši zrobil. Dobre ši zrobil!“

Veta komentátora Marcela Merčiaka po góle do siete Česka ho sprevádza celý život. „Dodnes mi to ľudia vravia, keď sa mi niečo podarí,“ smeje sa.

Aj vďaka jeho presným zásahom sa slovenskí futbalisti prebojovali na MS 2010 do Juhoafrickej republiky, kde v skupine senzačne zdolali majstrov sveta z Talianska a postúpili do osemfinále.

STANISLAV ŠESTÁK (38) má za sebou bohatú kariéru nielen na reprezentačnej, ale aj klubovej úrovni. Obliekal si dresy Tatrana Prešov, Slovana Bratislava, MŠK Žilina, VfL Bochum, Ferencvárosu Budapešť a FK Poprad.

Po jej skončení sa baví futbalom naďalej, na jeseň hral za rodnú Demjatu a po novom posilnil štvrtoligového konkurenta - OFK SIM Raslavice.

Prečo ste sa rozhodli hosťovať v susednej obci?

Poznám veľa chlapcov z tímu, mám tiež dobré vzťahy s vedením klubu. Raslavice chcú postúpiť, potrebujú skončiť do štvrtého miesta. Dohodli sme sa preto, že im v rámci dobrých vzťahov pomôžem.

Demjata je zachránená, takže by nemal byť žiadny problém. Po polročnom hosťovaní sa vrátim naspäť domov. Tam, kde som futbalovo začínal.

Stačí štvrté miesto?

Áno, plánuje sa reorganizácia a táto priečka zaručuje postup. Na prvé Ľubotice strácame len bod, takže to bude zaujímavé. Hlavne, aby sa hralo.

V Raslaviciach je dobrý tím so skvelým trénerom Róbertom Petrušom. Poznám sa s ním a teším sa na spoluprácu.

Mužstvo má dosť bodov, ak sa ešte trochu posilní, budeme úspešní.

V obci pôsobí viacero podnikateľov, podmienky na rozvoj futbalu tu sú. Vyššia súťaž by preto bola zaujímavá.

Dva - tri mesiace budem robiť všetko, čo je v mojich silách. Snažiť sa pomôcť najlepšie ako viem.

Aj keď som už ukončil profesionálnu kariéru, chcem si ešte zahrať. Kým to zdravie dovolí, prečo nie.

Ako berú hráči, že do kabíny k ním pribudne bývalý reprezentant Slovenska?

To sa musíte spýtať ich. Hrám v štvrtej lige už druhý rok, preto nevnímam sám seba ako niečo špeciálne. Všetci sme si rovní.

Bavím sa futbalom a snažím sa odovzdať skúsenosti mladším.

Ako vás na ihrisku berú v dedinskej súťaži súperi?

Občas ma pozdravia, potľapkajú po pleci. Nájdu sa však aj tí, ktorí sa chcú vytiahnuť, kopú ako kone (smiech). Taký je však futbal a je jedno na akej úrovni.

Stali sa prípady, že hlásateľ oznámil moje meno a všetci mi tlieskali. Súperi i diváci. Je to akési zadosťučinenie za to, čo som pre futbal obetoval. Vážim si to.

Stále sa so mnou vezie veta, ktorú povedal Marcel Merčiak po góle Česku: Stanko, dobre ši zrobil. Dobre ši zrobil!

Dodnes mi to všetci hovoria, keď sa mi niečo podarí. Počúvam to každú nedeľu. Marcel tou vetou celému Slovensku povedal, že som pravý východniar.

Aké bude hrať proti rodnej Demjate?

Pekné, pretože nenastúpim (smiech). Tento zápas určite vypustím. Určite nebudem hrať proti svojej rodnej dedinke.

Bola by to hlúposť, veď aj v minulej sezóne som polovicu zápasov vynechal. Keby som nastúpil proti Demjate, ľudia by si to mohli zle vysvetliť. Poznám sa tam prakticky s každým a toto by som im neurobil.

Futbal už beriem ako zábavu. Ak by prišli pracovné povinnosti, zdravotné problémy alebo rodinný program, nebudem to siliť.

Mám už iné priority, pred štyrmi mesiacmi sa mi navyše narodil synček, takže pozornosť sústredím tam. Futbal je len doplnok.

Mohli by ste porovnať štvrtú ligu s profesionálnym futbalom?

V štvrtej lige chodia dve tretiny chlapcov do práce. Sú aj dobré zápasy, hrá tu niekoľko výborných futbalistov. Je to však iný svet.

Nedá sa len tak nahradiť množstvo strávených hodín na ihrisku.

Že to nemá najvyššiu úroveň, to ma až tak nehnevá. Ale, že tu sú neduhy z minulosti, to áno.

Kedysi museli domáci vždy vyhrať. Z vyšších súťaží to rokmi vymizlo, ale na dedinách to stále platí. Musím si preto zvykať na extrémy. Je to škoda.

Môžete byť konkrétnejší?

Ofsajdy sa kývajú od buka do buka, po každom zamávaní sa diskutuje. To sa ešte dá zvládnuť. Ale keď je lopta meter za postrannou čiarou, všetci prestaneme hrať, súper dá gól a rozhodca ho uzná? To už nie...

Namiesto toho, aby sme sa zo zápasu tešili, odchádzame znechutení.

Ja beriem, keď je rozhodca neskúsený a nejde mu to, ale ak to spraví zámerne, to sa mi nepáči.

Počas kariéry ste podobné veci nezažili?

Aj vo vyšších ligách sa stávajú chyby, všetci sme len ľudia, ale toto je extrém. Nebol som na to zvyknutý.

V Turecku sa vždy trochu pomáhalo veľkoklubom, ale nie až v takejto miere.

Človek si snaží povedať, nejde o život. Ale v tom zápale boja to niekedy nejde. Je jedno akú hráte súťaž.

Spomínate si, ako ste v rodnej dedine urobili prvé futbalové kroky?

Áno, nikdy som nezabudol, odkiaľ som vyšiel. Dokonca aj počas kariéry som si chodil zatrénovať s chalanmi. Keď bola prestávka, využil som ju na stretnutie s priateľmi.

Vždy som sa chcel vrátiť domov, poznám tu úplne každého. Mohol som to ešte siliť a behať po Slovensku. To však nie je môj cieľ, chcem si len s chuťou zahrať.

Ono to tak nevyzerá, ale tri štvrtiny reprezentantov všetkých krajín vyšlo z dedín.

Martin Škrtel začínal v Ráztočne, Milan Škriniar v Ladomerskej Vieske a Dávid Hancko v Kamenci pod Vtáčnikom...

Presne tak. Dedinský futbal je základňou, z ktorej sa tí najlepší posúvajú do miest. Netreba preto nižšie súťaže dehonestovať.

Obávam sa však, čo bude po pandémii. Poriadne sa nehrá, netrénuje, mnohí mladí si môžu nájsť iné záujmy. A s futbalom skončiť.

Čo sa týka starších hráčov, to už ani nehovorím. Odvyknú si od pohybu a bude zle – nedobre.

Sám viem, aké je to náročné nabrať kondičku. Minule som si bol po dlhom čase zabehať a mal som dosť. Človek stráca každým dňom.

Kluby nebudú mať finančné problémy, ale nájsť dostatok hráčov. Bodaj by som sa mýlil.

Hádam sa situácia čoskoro zlepší a bude sa na jar hrať aspoň niekoľko zápasov. Aby mohli byť súťaže regulárne ukončené. V opačnom prípade to môže mať na amatérsky futbal veľmi negatívny dopad.