BRATISLAVA. Príbeh životného úspechu diaľkarky Evy Šuranovej má skokanskú pointu: hop alebo trop. Dva mesiace pred mníchovskou olympiádou 1972 ju ničil zápal nervu na odrazovej nohe. Bývalý kladivár a neskôr organizátor veľkých mítingov Maroš Šebesta jej odporučil vtedy neznámeho lekára – Viliama Fischera.
„Postavil ma pred dilemu. Napichnem vás do chrbta a keď trafím, tak pôjdete. Má to však háčik - môžete na istý čas aj ochrnúť,“ spomínala atlétka koncom roku 2014 v rozhovore pre SME.
Fischer trafil presne a atlétka mu venovala presnú kópiu olympijskej medaily.
Smoliarsky prešľap
Na mníchovskú olympiádu spomínala so zmiešanými pocitmi. „Bola to veľmi ťažká súťaž, menil sa vietor, bolo náročné vyrátať si rozbeh," charakterizovala Šuranová veternú lotériu na Olympijskom štadióne v Mníchove v lete 1972.
Od úvodného pokusu viedla domáca Nemka Rosendahlová výkonom 678 cm, no v tretej sérii ju Šuranová preskočila. „Ibaže rozhodcovia videli na plastelíne stopu od prešľapu. Napokon ma v závere ešte preskočila Bulharka Jorgovová. Bola som však šťastná, prvé myšlienky patrili mojej dvojročnej dcére Evke.“
Myslela si, že onen prešliapnutý pokus by znamenal zlato. Pripravená bola skvele. Zvládla to, čo robí športovca veľkým. V pravom čase dosiahnuť veľký výkon. Šuranová vo finále dvakrát prekonala olympijský rekord – 660 cm a potom 667 cm.
Teror videla na vlastné oči
Mníchov však znamenal pre citlivú Šuranovú i bolesť. Bola priamou svedkyňou teroristického útoku v olympijskej dedine.
