Tréningový komplex ako mesto duchov. Deťom pomáhajú aspoň online tréningy

Koronavírus na Slovensku na dlhé mesiace zastavil aj mládežnícky šport. Kolektívne tréningy sú zakázané, deťom chýba pohyb i socializácia.

O dopadoch pandémie na mládežnícky futbal sme sa zhovárali s KRISZTIÁNOM NÉMETHOM, športovým riaditeľom mládeže dunajskostredskej MOL Football Academy.

V akadémii sa venujú 300 mladým hráčom, ktorí hrávajú v 14 tímoch, ale v súčasnej situácii prebiehajú len individuálne a dištančné tréningy.

Ako vnímate vplyv pandémie na mládežnícky futbal?

Je to veľmi zlý rok celkovo pre futbal a šport. Ako jedna z top akadémií na Slovensku je naším cieľom, aby sme deti rozvíjali v čo najväčšej miere, ale pandémia nám to teraz znemožňuje. Naše fungovanie je obmedzené prísnymi pravidlami.

Nehrajú sa zápasy, čo je pre nás veľká facka, lebo pre deti sú zápasy sviatkom. Veľmi im chýbajú aj spoločné tréningy. Máme fantastický tréningový komplex, ktorý mi teraz pripadá ako mesto duchov. Naše nádherné ihriská sú momentálne nevyužité.

Ako teraz funguje akadémia?

Naši hráči dostávajú individuálny tréningový program, posielame im aj dotazníky, aby sme vedeli, ako sa cítia, čo prežívajú. Tréneri s nimi komunikujú na dennej báze. Dvakrát týždenne máme aj spoločné online tréningy, na spôsob dištančného vzdelávania. Deti sa aspoň takto virtuálne stretnú so svojimi spoluhráčmi a kamarátmi.

Samozrejme, všetci veríme, že sa situácia zlepší, ale tieto deti stratili jeden rok, keď nenapredovali, čo nás nesmierne mrzí.

Nevieme sa dočkať, kedy sa môžeme vrátiť na ihriská, samozrejme s dodržaním všetkých hygienických pravidiel. Už aj tréningy v menších skupinách sú veľmi prospešné a intenzívne. Na jeseň sme nemali na akadémii žiadneho infikovaného hráča, nikto nemal žiadne zdravotné problémy, hoci sme niekedy trénovali v mrazoch. Podľa mňa práve šport môže pomôcť deťom posilniť imunitu.

Ako konkrétne vyzerá týždenný plán futbalistu na vašej akadémii?

Týždenne majú 5-6 tréningov. Cez videohovor sa dajú spraviť len kondičné tréningy, tam sme limitovaní tým, že deti musia byť na jednom mieste, aby zostali pred kamerou a mohli sme sledovať, ako robia jednotlivé cviky. Menšie deti môžu takto precvičovať aj niektoré cviky s loptou.

Vymýšľame pre nich aj rôzne súťaže a preteky, aby sme ich aj týmto motivovali a mali aj nejaký spoločný zážitok.

O plnení individuálnych tréningov posielajú deti fotky a videá, odbehané kilometre vieme kontrolovať cez rôzne bežecké aplikácie.

Aké sú reakcie hráčov na takéto tréningy?

Uvedomujú si, že majú obrovskú výhodu oproti ostatným deťom, že stále sa môžu hýbať pod odborným dohľadom. Tréningový program si poctivo plnia. Keď má niekto týždenne 5-6 tréningov, tak si fyzickú kondíciu udrží. Samozrejme teraz nemôžu precvičovať niektoré špecifické futbalové činnosti, ale fyzicky sú na tom celkom dobre.

Veľmi obľúbené sú spoločné online tréningy, kde sa aspoň cez obrazovku vidia s kamarátmi a trénermi, komunikácia je bezprostredná, majú tam hneď aj spätnú väzbu. Je to pre nich v tejto situácii zdrojom radosti, ale všetci vieme, že to nie je ono.

Tak ako učitelia, aj vaši tréneri prešli do online priestorov. Ako sa s tým vysporiadajú?

Je to naozaj podobné dištančnému vzdelávaniu. Keď majú deti spoločné online tréningy, tak sa musia postaviť pred monitor. Možnosti jednotlivých detí sú rôzne, niekto má veľký dvor, ďalší musí improvizovať v byte. Práve preto je kľúčový individuálny prístup, lebo podmienky nie sú rovnaké pre všetkých.

Ako prebiehajú tréningy s loptou?

Sústreďujeme sa na cviky typu jeden hráč–jedna lopta. Dá sa využiť aj nejaká stena, pomocou rodičov vedia trénovať trošku aj prihrávky. V tejto dobe si deti môžu najviac osvojiť rôzne triky s loptou, kombinačná hra a tímové cviky sú vylúčené.

Našťastie rodičia svoje deti vo všetkom podporujú, pomáhajú pri zabezpečení podmienok či pri nahrávaní tréningov. Spolupráca s nimi je výborná.

Koľko času budú podľa vás potrebovať mladí hráči, aby si znovu zvykli na normálne tréningy na veľkom ihrisku, kde majú aj spoluhráčov, aj protihráčov?

Myslím si, že určite bude trvať niekoľko mesiacov, kým sa organizmus znovu adaptuje na klasický tréning. Teraz je to úplne iný typ záťaže, hoci možno majú odbehaných skoro toľko kilometrov, ako počas normálneho tréningového procesu.

Vo futbale je však veľa špecifických pohybov, ktoré sa v týchto podmienkach nedajú simulovať, napríklad dlhé prihrávky, hra jeden na jedného, rýchle a časté zmeny smeru, súboje... Naši kondiční tréneri sa snažia vytvoriť také cviky, ktoré sa čo najviac približujú k zápasovým situáciám, ale najlepší tréning je samotná hra. Teraz to chýba.

Ročný výpadok sa už ťažko dá nahradiť. To bude pre deti stále nevýhoda. Našou úlohou je, aby sme tie straty minimalizovali.

Ak znovu začneme trénovať, budeme si musieť dať veľký pozor, aby sa deti nezranili. Bude to vyžadovať veľa testov a analýz.

Ako zvládajú hráči vašej akadémie súčasnú situáciu psychicky?

Futbal je pre nich predovšetkým radosť. Futbal milujú. Duša potrebuje šťastie, a na tréningoch to pravidelne zažívali. Pandémia ich teraz o to obrala. Nemôžu si zahrať len tak pre radosť.

Ako im môžu tréneri pomôcť?

Teraz sa o každého hráča treba starať aj individuálne. Treba ich podržať, čo najviac s nimi komunikovať. Treba deti povzbudiť, aby vydržali toto obdobie. Úloha trénera je možno ešte dôležitejšia než predtým.

Snažíme sa vymyslieť také úlohy a cviky, aby mohli deti zažiť radostné chvíle aj počas týchto tréningov.

Preberáte s hráčmi aj nejakú teóriu?

Posielame im prednášky na tému životného štýlu, stravovania či spánku, dávame im aj taktické úlohy. Napríklad museli analyzovať derby Slovan – DAC, inokedy majú sledovať konkrétneho hráča v nejakom zápase.

Počas normálneho tréningového procesu na také veci je menej času, teraz to chceme aspoň takto využiť, aby sme deti rozvíjali trošku aj takticky.